Knihu uvázdali (zľava): Alexander Halvoník, Anton Baláž, Eduard Drobný a Pavol Žigo.

Docentka Anna Fischerová z FF UK stála popri Pavlovi Žigovi pri zrode myšlienky vydať knihu Slovensko. Na obrázku v rozhovore pre Slovenskú televíziu.

Diskutujúci riaditeľ LIC Alexander Halvoník, riaditeľ vydavateľstva Perfekt Eduard Drobný a profesor Pavol Žigo, vedúci autorského kolektívu knihy Slovensko.

Redaktorka Slovenského rozhlasu Hana Beranová zaznamenáva príhovor profesora Pavla Žiga.

Hostia na prezentácii knihy v zariadení MK SR na Bielej ulici.

Dňa 15. marca 2007 sme o 15.00 hod. v zariadení MK SR na Bielej ulici v Bratislave uviedli knihu Slovensko od širokého autorského kolektívu, ktorý pracoval  pod vedením profesora Pavla Žiga.

Publikáciu vydalo vydavateľstvo Perfekt v spolupráci s Literárnym informačným centrom. Má rozsah 383 strán a obsahuje aj bohatý ilustračný materiál. Pripravil ju autorský kolektív popredných vedcov z akademického prostredia: P. Žigo, M. Botíková, J. Beňová, H. Májeková, P. Darovec, D. Roberts, Z. Kákošová, D. Škvarna, Š. Oriško, M. Smoláková, D. Bořutová, K. Chmelinová, B. Bachratý, M. Hulková, Ľ. Chalupka, J. Bartová, M. Vojtech, B. Hochel.

Slávnostnú prezentáciu viedol Anton Baláž. Prítomným pripomenul prvé dielo o slovenskej kultúre z roku 1910: „V tejto súvislosti sa mi v mysli vynorila úvaha Jána Lajčiaka Slovensko a kultúra, ktoré začal koncipovať pred takmer storočím. J. Lajčiak hneď v  úvode napísal: My Slováci si uvedomujeme, že sme národ síce malý, ale že máme svoju kultúru. Toto povedomie odobruje každého verného Slováka, je však slabé, neisté. Viem, že je málo Slovákov, a to inteligentov, ktorí by si boli vedomí, v čom pojem slovenskej kultúry tkvie...“

Som presvedčený, že vieme, v čom „tkvie“ pojem slovenská kultúra. To sme si v storočí nasledujúcom po Lajčiakovi už ozrejmili. Isto už neplatí, že naše kultúrne povedomie je slabé a neisté. Ak by si ho naša inteligencia i dnes potrebovala posilniť, aj táto kniha môže kniha splniť túto funkciu.

Alexander Halvoník, riaditeľ Literárneho informačného centra, zdôraznil: „Prišiel čas, aby sme ukázali, že máme svoje špecifiká, že máme svoju veľkú kultúru, že existuje aj v možných iných podobách a väzbách. My Slováci sa o tom musíme presvedčiť najskôr sami. Vidíme, aká je dnes situácia, že za kultúru sa považuje to, čo nazývame kultom celebrít, rosničiek, zabávačov a iných druhov... Kultúra sú však i obrazy v obývačke, knižky v domácej knižnici, piesne, ktoré spievame na Vianoce, a ešte stále to nie je celkom to, čo si dnes moderne predstavujeme pod pojmom kultúra.

Prostredníctvom tejto knižky ju chápeme ako dôležitý synergizujúci proces spoločenstva, národa, štátu, ale aj jednotlivcov... Je to proces, ktorý má svoju synchróniu a diachróniu, nemožno ho chápať ako navždy ukončený, navždy daný. V tomto chápaní sme sa postavili k úlohe realizovať tento projekt s kolegami z Filozofickej fakulty UK a z iných fakúlt Sú to tí „robotníci“ kultúry, ktorí proces kultúry ovládajú od jeho počiatkov až po vyústenie, a vedia, že tento proces sa nikdy nekončí.

Motívom knižky je jej prostredníctvom hľadať samých seba, ale sú tu aj naše skúsenosti pri pokusoch a snahách vyvážať našu literatúru do zahraničia. Vieme, aké sú s tým problémy, vieme, že zahraničným vydavateľom sa máloktorá pôvodná slovenská próza pozdáva. My však hovoríme, že oni našim knižkám jednoducho nerozumejú. A nerozumejú im preto, lebo o Slovensku vedia primálo. No sme to my. My ich musí naučiť vnímať a chápať slovenskú kultúru. Musíme začať od seba, sami svoju kultúru najskôr poznať a potom to môžeme urobiť aj smerom do zahraničia. Zámerom knihy by teda malo byť: uvedomovať si seba samého a prezentovať Slováka a Slovensko ako jednu z položiek kultúrnej diverzity v zahraničí. Už teraz rátame s vydaním knihy vo viacerých veľkých jazykoch.“

Riaditeľ vydavateľstva Perfekt Eduard Drobný považuje vydanie knihy Slovensko za takmer historický okamih! „Som nesmierne rád, že som mohol byť pri tom. Pretože je to prvá ucelená práca zachytávajúca viaceré oblasti. Kvalifikovane ich opisuje a na ilustračnom materiáli ukazuje, že sa môže stať základom na napísanie encyklopédie tohto typu. Lebo slovenská kultúra – mnohovrstvová a široko rozkonárená si to zaslúži. Kniha je zrkadlom tvorby ľudí, ktorí vedia a ktorí chcú. Na začiatku úsilia bola pani docentka Fischerová a pán profesor Žigo – na konci je kniha, ale, samozrejme, že tu bolo úžasné pochopenie v Literárnom informačnom centre a pochopenie spolupracujúcich autorov i editorky, pani doktorky Fazekašovej. To, že kniha vyšla, je aj pocta pre naše vydavateľstvo. Vďaka patrí aj Literárnemu informačnému centru, ktoré si vzalo do vienka nielen vydať slovenské vydanie, ale plánuje ju vydať aj v iných jazykoch.“

Napokon sa prihovoril profesor Pavol Žigo, vedúci autorského kolektívu. Chvíľu uvedenia knihy do života vyzdvihol slovami: „Je to taký okamih, ako keď sa narodí človek. A ako každý človek nesie určité gény po svojich predkoch, tak aj kniha Slovensko nesie v sebe gény autorov, ktorí jej dali konečnú podobu. Som veľmi rád, že kniha je výsledkom prezentácie výskumov, ktoré robia poprední odborníci – je to zároveň prezentácia univerzitnej vedy. Všetci autori, ktorí napísali jednotlivé kapitoly, sú poprední odborníci v tých odboroch, ktoré spracovali a ktoré prezentujú verejnosti. Som veľmi rád, že sme našli spoločnú myšlienku, ako realizovať tento projekt. Chcem sa im chcem všetkým poďakovať. Jednotlivé kapitoly boli pôvodne prednáškami, ktoré sme robili pre zahraničných študentov. Na rozličné študijné pobyty k nám prichádzajú zahraniční študenti a stážisti – a my pre nich pripravujeme osobitné kurzy. Pred niekoľkými rokmi mi prišla na um myšlienka, že kolegovia majú vo svojich zásuvkách a stoloch texty, ktoré koncízne predstavovali našu kultúru študentom zo zahraničia. Prvá verzia textu vznikla ako študijný materiál, nepredajný text pre študentov zo zahraničia. Vďaka patrí pani docentke Fischerovej, ktorá je autorkou námetu a podľa neho sme spolu realizovali scenár. A jeho výsledkom je táto kniha, ktorá v rovnovážnej podobe textu a obrazu dokáže vypovedať o jednotlivých zložkách našej kultúry. Aj ako jazykovedec sa chcem veľmi pekne poďakovať každému autorovi kapitoly, že pochopili žáner, že je to kniha určená verejnosti  Patrí im veľké poďakovanie aj za to, že text je východiskom s odkazmi na ďalšie informácie a pramene. My si všetci uvedomujeme, že text je určený pre širokú verejnosť, a tak to aj vnímam. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o vydanie tejto knihy, ktorí s veľkou ochotou realizovali našu myšlienku predstaviť nám – a myslím, že aj ostatným národom – jednotlivé súčasti našej národnej kultúry. Neostáva mi nič iné, len zaželať knihe úspešný život s presvedčením, že ohlasy budú pozitívne a že aj čitateľská verejnosť našu knihu prijme tak, ako sme ju my adresovali im.“

 

(suba)
Foto: Ľubica Suballyová