Uznávaný teoretik umenia a v 70. rokoch minulého storočia jedna z ústredných postáv neoficiálnej výtvarnej kultúry na Slovensku Tomáš Štrauss neprestal ani po svojom odchode do vynúteného exilu v roku 1980 komunikovať prostredníctvom listov so svojimi priateľmi, najmä výtvarníkmi. Prvý výber z nich vyšiel pod názvom Utajená korešpondencia (1980 – 1998) v Kalligrame v roku 1999. Kniha 1969 – 1989: Slovensko v časoch všeobecnej stagnácie s podtitulom Utajená korešpondencia II (Kalligram 2011) nadväzuje na tvorivý listový dialóg so slovenskou výtvarnou i širšou kultúrnou obcou. Jej ťažiskom je prehĺbený pohľad na obdobie všeobecnej kultúrnej stagnácie na Slovensku, ale aj na paralelne prebiehajúci protichodný proces „kolektívneho uvažovania a nasadenia, programovú izoláciu od sveta vrchnostenských múzeí a komerčných galérií“. Korešpondencia s uznávanými výtvarnými osobnosťami S. Filkom, V. Havrillom, J. Jankovičom, M. Kernom, J. Kollerom, A. Mlynarčíkom, V. Popovičom či R. Sikorom okrem potreby uvažovať o odborných otázkach vznikala „aj zo samoty pisateľa či z vnútorného pretlaku emócií“ a často to bol Štraussov „protestný výkrik a povzdych“. Kniha prináša aj listy, ktoré prekračujú rámec rokov 1969 – 1989, a zachytáva tak osudy jednotlivých výtvarníkov v nových slobodných pomeroch, ktoré priniesli okrem návratu autorov do galérií, pedagogického pôsobenia a širokej možnosti prezentovať sa v zahraničí aj prvé pocity dezilúzií z výtvarného i spoločenského diania u nás. A hoci autor po svojom návrate na Slovensko v roku 2003 „nenašiel otvorené dvere“, predsa „začal svoj zápas o pomenovanie slovenskej reality trpezlivo odznovu“. Potvrdil to aj pozoruhodnými knihami brilantných úvah (z posledných rokov v knihách Toto rozbiehajúce sa 21. storočie a O myslení a nemyslení), ktoré sú výrazom jeho „otvoreného, nikým a ničím nehateného myslenia“. Nové podnety na uvažovanie o rokoch našej stagnácie a jej dodnes trvajúcich dôsledkoch nájde čitateľ aj v knihe Utajená korešpondencia II.
