Vyhľadávanie
Nikdy presne neviem, aký je rozdiel medzi poslušnými a neposlušnými deťmi – že na 6. decembra sa všetky tešia vždy rovnako! Poslušných rodičov si viem predstaviť. Možno sú to tí, nesledujú, či sa ich deti už konečne začínajú na nich podobať, zatiaľ čo neposlušní rodičia žiarlia, keď ich dieťa je iné. Iné proti uvzatým predstavám. Náš láskavý biskup Mikuláš vekmi natoľko zľudovel, že darček prinesie každému, hoc by to bola „najmaličkejšia maličkovosť“. Už preto, aby dobrý príklad neprestal priťahovať, aby sa uchovalo a zmnožovalo pochválenie a pohladenie v akejkoľvek podobe. Vždy predsa ide o veľké maličkosti. Joseph Roth pred viac ako polstoročím skonštatoval, že človek je hádanka a že mu niet pomoci. H. M. Enzensberger odpovedá, že v malých veciach môže každý z nás druhému človeku pomôcť. Napríklad tým, že ho zdvihne, keď spadne na chodníku, že privolá lekára..., ale nemôže zachraňovať ľudstvo. Isteže, vzápätí kontruje Michelle Houellebecq: „Ľudia sa mylne domnievajú, že skôr či neskôr sa predsa musí niečo stať. To je hlboký omyl. Život pokojne môže byť krátky i prázdny zároveň.“ Ale hneď nato sa vám náhodou dostane do rúk Prévertova báseň o slimákoch idúcich na pohreb mŕtvemu jesennému listu. Keď ta konečne prídu, je jar, všetko ožíva, oblieka sa do pestrých farieb, spieva a tancuje. Lebo Mikulášovia existujú! (Musia.)
Marián Hatala
