Vyhľadávanie
Nikdy som nemala ambície vydávať knihy. Od malička milujem čítanie a písať som začala ako 13 – 14-ročná, keď sme sa s najlepšou kamarátkou dohodli, že si pod
stromček napíšeme príbeh z prostredia našej školy s reálne existujúcimi postavami. Zistila som, že ma baví pracovať so svetom príbehu. Tvorila som sama pre seba, a hoci som si predstavovala, ako prídem do kníhkupectva a uvidím tam svoje dielo, nič som preto nerobila. Moje texty obsahovali prvky fantasy, až som nakoniec skúsila čisto reálny príbeh – denník hanblivej tínedžerky. Prešla som si obdobím, keď som rada čítala zahraničné denníky, vždy mi v nich však prekážala určitá absurdita a neznáme, americké prostredie. Tak, reku, skúsim to po slovensky, na Slovensku a takým spôsobom, aby kniha zaujala aj mňa. Vydať som ju neplánovala, takže skončila v zásuvke stola. O štyri roky som si to prečítala a na rozdiel od všetkých mojich starších textov ma tento bavil. Rozhodla som sa ho upraviť a niekam poslať, ale nikomu som o tom nevravela – šanca bola nízka. Slovenskí spisovatelia boli v roku 2007 vnímaní úplne inak ako dnes a ja som bola neznáme 22-ročné ucho. Motyka však vystrelila! Nechcela som viac písať ani sa dostať do povedomia, ale záujem čitateľov ma presvedčil a odvtedy sa v tom veziem. Zarezonovali najmä Džínsové denníky 1 – 3 a posledný Džínsový denník Lukášovými očami (všetky Slovenský spisovateľ), ktorý je prierezom predchádzajúcich kníh z pohľadu druhej hlavnej postavy, Lukáša Masubu, a osvetľuje príbeh z inej perspektívy. Dá sa povedať, že je to titul aj pre chlapcov, mám od nich priaznivé ohlasy. Moje ďalšie knihy sú Dievča z minulosti a Ako z románu, tiež sú čítané (z tej druhej dievčatá dokonca často robia seminárky), ale strácajú sa v záplave podobných titulov, zatiaľ čo denníky sú jedinečné. Inšpirujem sa životom a nechávam pracovať najmä svoje podvedomie. Keď chce prevziať nadvládu rozum, veľmi mi to nejde. Keď sa však od neho odpútam, potom to sype.
