Žilina a jej literárne dieťa

Leto bolo plné hudobných festivalov. Popri nich sa doslova zviezla literatúra v podobe rôznych literárnych pódií a väčších, či menších akcií. Ich úroveň býva často rôzna a novovznikajúce podujatia už musia súťažiť s tými staršími. Na Slovensku sú dva naozaj väčšie festivaly tohto druhu – Cap à l‘est v Banskej Štiavnici, kde sa pridáva divadlo a hudba a Ars poetica v Bratislave. Obe majú za sebou dva krížiky svojho života. Konkurenciu im od tohto roku robil Žilinský literárny festival, ktorý už pri svojom zrode ukázal, že prekračuje rámec jedného mesta.

Hlavným organizátorom bolo kníhkupectvo Artforum, ktoré si naozaj dalo záležať a pripravilo nemalé množstvo nielen literatúry, ale aj výstav, prednášok, performance vystúpení a koncertov.

No toto všetko by nevzalo za svoje, ak by sa nevytvorila atmosféra medzi publikom a účinkujúcimi. Napriek tomu, že Artforum takýto festival organizovalo prvýkrát, nezľakli sa, lebo veď je známe, že zdržanlivosť sa nevypláca, inak by si ju vyložili ako ostýchavosť a nesmelosť. A posledné dve vlastnosti nemajú ani v literatúre čo hľadať. Obuli sa teda do celej veci ako “mazáci” a vydali sa vpred po ceste, ktorá neprinesie len úspechy. Avšak, ako som mal pocit na jednej čítačke literárnych klubov zo Slovenska, vedia ako na to a z účinkujúcich vytiahli nielen vyznania v podobe básní, ale aj akési vnútorné priznania. Lebo veď literatúra priznávaním aj je.

Keď som večer odchádzal vlakom preč zo Žiliny, mal som dobrý pocit a nutkanie vrátiť sa aj na budúci rok. A to si myslím, sú tie najlepšie myšlienky, aké mi toto novonarodené literárno-festivalové dieťa mohlo dať.