Debut brazílskej spisovateľky židovského pôvodu Clarice Lispectorovej (1920 – 1977), ktoré napísala ako dvadsaťdvaročná študentka v malej prenajatej izbičke, vyvolalo okamžitý ohlas. Kritici ho nazvali najlepším románom, aký kedy žena napísala v portugalskom jazyku a jeho autorku označili za najvýraznejšiu osobnosť brazílskej literatúry. Príbeh Joany, ktorá spomína na detstvo i na roky nevydareného manželstva je prienikom do vnútorného sveta hĺbavej dievčiny a neskôr mladej ženy, čo len ťažko hľadá pochopenie u ľudí okolo seba, a zároveň úsilím preniknúť k podstate ľudskej existencie.