Neveľký súbor (28) kontemplatívne ladených textov má spoločnú tému, a tou je smrť. Jednotlivé zamyslenia sú štylizované do formy rozhovoru. Dialógu, v ktorom je jeden účastník pasívny. Druhý ani neočakáva odpoveď, lebo – ako vyplýva aj z kontextov jednotlivých výpovedí – definitívna odpoveď na otázky smrti v živote nie je, tú dostávame až „tam“. Pričom ten fiktívny posmrtný priestor Péteri nešpecifikuje. Dokonca ani neráta či nešpekuluje s akoukoľvek posmrtnou existenciou.
Jeho materializmus však nie je beznádejný ani direktívny. Ide len o spôsob – úsilie – vyrovnať sa s biologickým koncom ľudského – človekovho bytia.
Ilustrácie Natálie Benkovej sú dielkami „priamo šitými“ na autorove texty.