Vyhľadávanie
Autor analyzuje viacrozmernosť paradigmy básnického textu. Na rozdiel od mainstreamu akcentuje individualizmus a singularitu aj napriek analogickým postupom a autorským riešeniam. Rozlišuje dve základné paradigmy básnického textu, normatívnu paradigmu a diegetickú paradigmu. Normatívna paradigma sa odvodzuje od historicky a genologicky ustálenej normy v lyrike (subjektívnosť, lyrické ja, resp. apostrofickosť, takmer splynutie s výpoveďou atď.). Diegetická paradigma sa odvodzuje od naratívnych, druhovo tenzívnych parametrov inklinujúcich k epike. Kniha sa sústreďuje na Stachovu poetiku vnemu, Ivana Štrpku ako subjektu v pohybe (persona), Strážayov minimalizmus a poetiku Valerija Kupku.
