Recenzia
Dominika Pagáčová
23.07.2007

Osudy kapelníka alebo Ako žila slovenská bigbítová generácia - Štefan Danko - Spomienky z uličky odvahy

Spomienky z uličky odvahy

Spomienky z uličky odvahy

Štefan Danko: Osudy kapelníka alebo Ako žila slovenská bigbítová generácia, Bratislava, Hajko & Hajková 2006

  Svetová vojna, nastupujúci komunizmus, cenzúra a nesloboda; neskôr revolúcia, neisté začiatky rodiacej sa demokracie a dnes „pankáčske“ holé zadky na koncertoch. To všetko sa udialo v jednej krajine a preletelo životom jedného hudobníka, autora publikácie. Fakt, že opisovaný svet nám ešte nie je taký vzdialený, dokumentuje aj dobová fotografia hudobníkov v oblekoch à la Beatles, ktorí objímajú to isté zábradlie v istom bratislavskom klube, ktoré dnes objímame my - ibaže v značne liberálnejšej atmosfére. Štefan Danko zachytáva v autobiografii spoločenské zmeny v umeleckom prostredí.

  Najvýraznejšími momentmi vlastného života, a to predovšetkým profesijného, vytvára autor akúsi dobovú kroniku svojej generácie. Hudobníci boli posudzovaní podľa kádrových profilov a ich hranice málokedy prekročili hranice „železnej“. No práve bigbítovej kapele Combo Black & White sa podarilo prekonať aj  (pre mnohých astrálnu) vzdialenosť za múr Východu.

  Na turné po Európe sa kapelníci zoznamovali s absolútnymi banalitami demokratických krajín, ktoré ale pre nich boli rozprávkové. Čarovný výber v supermarkete sa pre nich rovnal pravému eldorádu. Tak málo im stačilo k radosti, no o to viac bol strastiplný návrat do socializmu. Človek vyrastajúci na sivom panelovom sídlisku si v bazéne plnom pekných žien a servilných čašníkov môže povedať iba: „Plávaj a užívaj si,... kým si umelec. Doma ti to všetko skončí a opäť budeš len bratislavským nímandom.“

  S príznačným pátosom autor spomína na legendárny V-klub, spomína na nezameniteľnú atmosféru koncertov a v jeho spovedi cítiť zapálenie, ktoré vtedajší mladí ľudia pre hudbu mali a očarenie priam magickým nástrojom – bicími.

  Mimo svojich vlastných hudobných formácií Štefan Danko spomína aj spolupútnikov touto uličkou odvahy, ktorú rodiaca sa rocková hudba v „spartakiádovej“ kultúre určite predstavovala. Škoda len, že chválu slobodomyseľnosti vzťahuje len na svoju generáciu. Veď pre nás sú tie „pankáčske“ holé zadky takým istým posolstvom ako bigbít pre minulú generáciu! 

Dominika Pagáčová