02.06.2004 15:00
Klub slovenských spisovateľov, Laurinská 2, Bratislava
Podujatie

Ceny Jána Hollého 2003

 

Hollého cena pre Jána Paulinyho

Slávnostné odovzdávanie Ceny Jána Hollého za rok 2003, knižných prémií, Pocty LF a Uznaní LF za umelecké preklady za rok 2003 sa uskutočnilo 2. júna v Klube slovenských spisovateľov v Bratislave.

Na návrh poroty Ceny Jána Hollého výbor Sekcie pre umelecký preklad udelil Cenu Jána Hollého 2003 za prózu: Jánovi PAULINYMU za preklad diela Tisíc a jedna noc. Vydavateľstvo Slovenský Tatran zároveň získalo Poctu Literárneho fondu za významný edičný čin.

Porota Ceny Jána Hollého a výbor Sekcie pre umelecký preklad udelili knižné prémie Literárneho fondu za rok 2003 týmto prekladateľom:

Katarína Jusková za preklad diela John Steinbeck: Neznámemu bohu

Milan Žitný za preklad diela Søren Kierkegaard: Zvodcov denník

Jana Báliková za preklad diela Brendan Kennelly: Tritisíc strieborných

Miroslava Petrovská za preklad diela José Saramago: Príbeh o obliehaní Lisabonu

Daniela Humajová za preklad diela Hermann Hesse: Ľúbostné príbehy

Milan Richter za preklad diela Rainer Maria Rilke: Elégie a rekviem

Otakar Kořínek za preklad diela Yann Martel: Plavba s tigrom

Výbor Sekcie pre umelecký preklad udelil Uznania Literárneho fondu za rok 2003: vydavateľstvu Slovenský spisovateľ za vydanie diela John Steinbeck: Neznámemu bohu, vydavateľstvu Kalligram za vydanie diela Søren Kierkegaard: Zvodcov denník, vydavateľstvu Studňa za vydanie diela Brendan Kennelly: Tritisíc strieborných, Vydavateľstvu Slovart za vydanie diela José Saramago: Príbeh o obliehaní Lisabonu, vydavateľstvu Petrus za vydanie diela Hermann Hesse: Ľúbostné príbehy,

vydavateľstvu MilaniuM za vydanie diela Rainer Maria Rilke: Elégie a rekviem a vydavateľstvu Ikar za vydanie diela Yann Martel: Plavba s tigrom.

Cena Jána Hollého 2003 a Prémie za umelecký preklad 2003

Prestížna cena pomenovaná po madunickom rapsódovi a prekladateľovi Ovídia a Vergília Jánovi Hollom sa udeľuje už takmer štyri desaťročia (od r. 1967) za najvynikajúcejší (knižne vydaný) prekladateľský čin za uplynulý kalendárny rok jednak v oblasti umeleckej prózy a esejistiky, jednak v oblasti poézie a veršovanej drámy. Pôsobí ako významný stimul rozvoja slovenského umeleckého prekladu a prispieva k posilneniu jeho spoločenského zástoja. Pripomína nám nesporný, ale, žiaľ, u nás neraz médiami i širšou verejnosťou obchádzaný či zaznávaný fakt, že umelecký preklad v národnej literatúre a kultúre hrá nezastupiteľnú úlohu, tobôž v kultúre a literatúre kvantitatívne neveľkej a písanej málo rozšíreným jazykom. Interpretáciou a tvorivým ,,prepisom" inonárodných literárnych hodnôt do nášho jazyka a literárno-kultúrneho kontextu obohacuje naše kultúrne vedomie a dvíha naše národné sebavedomie, a v neposlednom rade podnecuje aj rozvoj a diferenciáciu pôvodnej tvorby.

Vypisovateľom Ceny Jána Hollého je Výbor Sekcie umeleckého prekladu pri Literárnom fonde (LF), ktorý menuje sedemčlennú porotu zloženú z prekladateľských teoretikov i praktikov z viacerých jazykovo-literárnych oblastí, rozhodujúcich o nositeľoch cien a prémií. Porota posudzujúca návrhy za rok 2003 (zatiaľ najvyšší počet prihlásených diel v histórii ceny – 46) pracovala v zložení Ivan Cvrkal, Mária Huttová, Tamara Chovanová, Michaela Jurovská, predsedníčka, Adriana Oravcová, Oľga Ruppeldtová (tá v marci 2003 nahradila dovtedajšieho člena poroty Valerija Kupku, ktorý odstúpil v zmysle štatútu ceny, lebo v súbehu sa ocitli dva jeho preklady) a Ladislav Šimon. Slávnostné odovzdávanie Ceny Jána Hollého 2003 a prémií za umelecký preklad sa konalo v bratislavskom Klube spisovateľov 2. júna 2004 za prítomnosti podpredsedníčky Výboru Sekcie umeleckého prekladu pri LF Jarmily Samcovej, riaditeľa LF Ladislava Serdahélyho a predsedníčky poroty Michaely Jurovskej, ktorá v mene poroty predniesla príslušné odôvodnenia. Vydavateľstvám, ktoré vydali ocenené diela, udelil LF Poctu a Uznania (bez finančnej odmeny) za významný edičný čin. 

Popiska pod foto: Predsedníčka poroty Michaela Jurovská odovzdáva Cenu Jána Hollého 2003 Jánovi Paulinymu.

Tisíc a jedna noc Jána Paulinyho + obálka

Cenu Jána Hollého 2003 za preklad poézie či veršovanej drámy porota navrhla neudeliť. Cenu Jána Hollého za rok 2003 za preklad prózy získal Ján Pauliny za pretlmočenie tretieho zväzku arabských rozprávok Tisíc a jedna noc, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Slovenský Tatran (Pocta LF), sprevádzaný úvodnou štúdiou a poznámkami z prekladateľovho pera. Zodpovedná redaktorka Dagmar Brüllová. Ilustrácie Peter Pollág. Grafická úprava Milan Veselý.

Tretí zväzok je súčasťou pripravovaného sedemzväzkového kompletného prekladu Tisíc a jednej noci (zo slovanských národov majú celý súbor preložený iba Česi a Rusi) a univ. prof. Ján Pauliny na ňom pracuje od začiatku osemdesiatych rokov. Preklad je plodom celoživotného tvorivého úsilia nášho popredného orientalistu, autora vyše desiatky pôvodných prác o arabskej kultúre a civilizácii a prekladateľa starej ľudovej literatúry i literatúry náboženskej z arabčiny, ale aj odborných a vedeckých publikácií z angličtiny, francúzštiny či nemčiny, týkajúcich sa arabského sveta a jeho kultúrneho a historického odkazu.

Rozsiahly súbor arabských rozprávok Tisíc a jedna noc, o ktorom sa dochovali prvé písomné zmienky z desiateho storočia n. l., je ústne tradovaným výplodom mnohých pokolení stredovekých ľudových rozprávačov a zároveň jedným z najvzácnejších klenotov svetového literárneho dedičstva. Podobne ako pri predchádzajúcich dvoch zväzkoch Tisíc a jednej noci (Tatran, 1987, 1989), aj pri treťom zväzku sa prekladateľ opiera o tzv. kalkatské vydanie arabského textu z rokov 1838 – 1842 a prihliada aj na búlácke vydanie z roku 1832. Texty zoskupené v treťom zväzku sú ladené raz humorne až satiricky, inokedy eroticky, mysticky či alegoricky a zachytávajú dobrodružstvá a príhody množstva postáv z rôznych spoločenských vrstiev, do ktorých zasahujú aj nadprirodzené bytosti a v ktorých sa zrkadlia zložité medziľudské vzťahy, dobové mravy a zvyky i rozmanité ľudské charaktery a osudy. Nájdeme medzi nimi aj mravoučné podobenstvá a zvieracie bájky. Rozprávanie v próze je členené graficky aj syntakticky akoby na jednotlivé versety a obsahuje monológy, dialógy, výklady aj opisy, ktoré spestrujú a ilustrujú úslovia, príslovia, porekadlá, citácie z koránu či alúzie naň a krátke básne či skôr piesne. Z prekladateľského hľadiska predstavuje táto formálna a výrazová rôznorodosť a pestrosť neľahkú úlohu, ktorej sa však Ján Pauliny zhostil vynikajúco. Tretí zväzok v jeho podaní je vycibreným zrelým dielom skúseného literárneho vedca a umeleckého prekladateľa, ktorý pretlmočil časopriestorovo, ale najmä myšlienkovo či duchovne vzdialené príbehy nanajvýš citlivo, so zmyslom pre dynamiku a farebnosť rozprávania a jeho rôzne polohy a podoby. Premyslene pritom narábal aj so slovníkom, ozvláštňoval a archaizoval vždy v únosnej miere, a kde sa dalo, substituoval a najmä kompenzoval. Paulínyho úvodná štúdia i záverečné poznámky pomáhajú preklenúť slovenskému čitateľovi všetky kultúrne a civilizačné rozdiely, takže plne vníma univerzálne posolstvo prastarých orientálnych príbehov.

Mimoriadna kvalita prekladu Jána Paulinyho spočíva v prepojení jeho vlastnej vedeckej práce zameranej na oblasť ľudovej arabskej literatúry s citlivou prácou s jazykom vo všetkých štýlových rovinách. Vzhľadom na žánrové zameranie prekladaného textu, ktoré ešte nezapustilo hlbšie korene v našom kultúrnom prostredí, Paulinyho preklad znamená významné štýlové a lexikálne obohatenie slovenčiny i pozoruhodné tematické obohatenie slovenskej prekladovej literatúry. Je priekopníckou prácou par excellence, ktorá si zaslúži najvyššie ocenenie.

Na tri stĺpce vpravo

Výbor Sekcie pre umelecký preklad pri LF na návrh poroty Ceny Jána Hollého 2003 udelil sedem knižných prémií za preklad umeleckej prózy i poézie, pričom poradie prémií zodpovedá počtu hlasov (od najvyššieho po najnižší).

+ obálka Prvá prémia pripadla Kataríne Juskovej za preklad románu amerického spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Johna Steinbecka Neznámemu bohu. Editorka a zodpovedná redaktorka Anna Blahová. Preklad básní Jana Kantorová-Báliková. Vydal Slovenský spisovateľ (Uznanie LF).

Steinbeckov román z roku 1933, poeticko-mystický a zároveň zemitý príbeh z prostredia amerických farmárov, heroicky bojujúcich s nevyspytateľnou prírodou i spoločenskou zlovôľou, preložila Katarína Jusková vo vzácnom súzvuku s autorovou poetikou a štýlom a uplatnila v ňom majstrovstvo zrelej a skúsenej prekladateľky z angličtiny, ale aj španielčiny, a dlhoročnej vydavateľskej redaktorky. Jej preklad pôsobí ako pôvodné dielo: Jusková skvele vystihla tón i farbu Steinbeckovho rozprávania, od lyrických a meditatívnych polôh po polohy drsno realistické, od prírodných nálad cez duševné pochody hlavného hrdinu po iskrivé a svieže dialógy, presne vystihujúce charakter postáv. Na jej práci vidieť zmysel aj pre najmenší detail či najjemnejší významový odtienok, a zároveň zmysel pre celok, keďže na celej románovej ploche udržala svojskú atmosféru. Naplno využila bohatstvo výrazových a štylistických možností slovenčiny a presvedčila, že s jej rozmanitými vrstvami a prostriedkami narába suverénne. Obdivuhodná šírka prekladateľkinej slovnej zásoby sa prejavuje najmä v opisoch prírody (botanická terminológia) i rôznych ľudských činností na vidieku (obrábanie pôdy, chov dobytka, lov a pod.) a zahŕňa aj znalosť reálií (najmä indiánskych zvykov a hispánskeho koloritu, ale aj biblických motívov). V pretlmočení románu z vidieckeho prostredia Jusková zachovala únosnú mieru expresivity – s ľudovými či írečitými výrazmi a zvratmi a s citovo zafarbenými slovami narába nanajvýš citlivo, čím dodáva rozprávaniu potrebnú, no nie nadbytočnú šťavu. Juskovej štylisticky kongeniálny preklad dosiaľ pre nás neznámeho Steinbeckovho textu predstavuje edičný objav a výnimočný prínos pre slovenskú prekladovú literatúru.

+ obálka Druhú knižnú prémiu za umelecký preklad 2003 získal prekladateľ z nemčiny a severských jazykov, literárny vedec Milan Žitný za pretlmočenie diela dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda Zvodcov denník, ktoré doplnil doslovom, vysvetlivkami i autorovou biobibliografiou. Zodpovedná redaktorka Mariana Paulínyová, vydal Kalligram (uznanie LF).

Kierkegaardova próza s prvkami epištolárneho románu a eseje je osobitá po každej stránke vrátane formy a žánru a Milan Žitný je u nás vlastne prvolezcom v prekladaní veľkého dánskeho filozofa, zakladateľa a popredného predstaviteľa filozofie existencie, na ktorého dielo sme na Slovensku už dlho čakali a ktorého myslenie i rozprávačský talent nesporne rozšíri a obohatí náš intelektuálny a kultúrny obzor. Základom diela nie je súvislý príbeh, ale záznam a rozbor myšlienkových postupov a reflexií hlavného hrdinu, mladého donchuana. Vystupuje z neho umelecky i literárne príťažlivý a presvedčivý obraz zvodcu a jeho metód, na druhej strane duševný a citový vývin zvádzanej dievčiny, od počiatočnej sympatie cez ľúbostný cit až po neovládateľnú vášeň, keď mladý zvodca, chápajúci zvádzanie ako estetický problém, s chladným racionalizmom objekt svojich túžob odmietne.

Milan Žitný preložil Zvodcov denník s ľahkosťou a šarmom, či už ide o vzletný a metaforický štýl listov, či o zložitejšie filozofické úvahy, často prešpikované vtipnými sentenciami a slovnými hrami. Tvorivo využil možnosti slovenčiny vrátane eufonickej stránky či citového podfarbenia a prejavil vynachádzavosť aj v tvorbe neologizmov, ktoré vychádzajú vždy z ducha slovenčiny a preto pôsobia prirodzene. Kultúrny dosah vydania Kierkegaardovho diela je mimoriadny – ide tu o typickú ukážku Kierkegaardovej filozofie, ale aj o demonštráciu jeho spisovateľského talentu, čomu zodpovedá vysoká umelecká úroveň prekladateľskej konkretizácie.

V poradí tretiu knižnú prémiu tentoraz v oblasti poézie získala Jana Kantorová-Báliková za preklad poézie súčasného írskeho básnika Brendana Kennellyho vo vlastnom výbere sprevádzanom doslovom. Pod názvom Tritisíc strieborných ho vydalo Občianske združenie Studňa (Uznanie LF). Zodpovedná redaktorka Viera Prokešová.

Výber i pretlmočenie sú na vysokej profesionálnej úrovni, na akú sme u poetky a anglistky Jany Kantorovej-Bálikovej zvyknutí. Prekladateľka náležite odkryla metaforickú i štylistickú novosť či svojráznosť originálu, provokatívnosť tejto poézie, ktorú sám autor chápe ako ,,oslavu ľudskej nedostatočnosti a zlyhaní" a ktorá je v mnohom blízka poézii undergroundu, vrátane používania neošúchaného jazykového materiálu a lyrických hrdinov pochádzajúcich často z okraja spoločnosti, no uchovávajúcich si svojské poetické videnie a životnú filozofiu. V slovenskom preklade sa zachovala všetka autorova hravosť a jeho svojrázny zmysel pre humor, iróniu a sebairóniu, ba sarkazmus, umocňujúci dráždivosť a vyzývavosť básnických a pritom existenciálnych výpovedí. Jana Kantorová-Báliková si dôvtipne poradila s dominantnou črtou Kennellyho idiolektu, ktorou je hovorovosťou, miestami až slangovosťou (v intonácii i lexike), kombinovaná však s istou intelektualizáciou výrazu (pomerne časté používanie cudzích slov, mytologické a literárne narážky a pod.) a majstrovsky prebásnila Kennellyho uvoľnený, ale takmer vždy rýmovaný verš. Jej preklad možno chápať aj ako pozoruhodný príspevok k etablovaniu hovorovosti v slovenskej básnickej a tradícii a básnickom jazyku.

+ obálka Štvrtá prémia pripadla portugalčinárke Miroslave Petrovskej a jej vytrvalosti, odvahe a invencii, s akou sa popasovala s nanajvýš náročným textom najznámejšieho a najprekladanejšieho portugalského prozaika súčasnosti, nositeľa Nobelovej ceny za literatúry José Saramagu. Jeho rozsiahly román Príbeh o obliehaní Lisabonu, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Slovart (Uznanie LF) a redigovala ho Eva Kleknerová, bol pre Petrovskú skutočnou výzvou vzhľadom na komplikovanú štruktúru v rovine makrokontextu i mikrokontextu, menovite vzhľadom na zložitú syntax (prevahu dlhočizných súvetí) sťaženú ešte osobitou interpunkciou poznajúcou len bodky a čiarky, i vzhľadom na množstvo reálií najrozmanitejšieho typu, využívanie intertextuality a postmoderných postupov vrátane fiktívnej autorsko-rozprávačskej konverzácie s čitateľom a priebežne zachytávaného procesu tvorby literárneho diela. Miroslava Petrovská úspešne zvládla väčšinu nástrah skrývajúcich sa v Saramagovom lisabonskom dvojpríbehu, vrátane autentických i fiktívnych historických, literárnych a kultúrnych odkazov a narážok, vojenskej terminológie či autorsko-rozprávačskej irónie, pričom zachovala všetky osobitosti Saramagovho diskurzívneho rukopisu. Svojím prekladom vniesla do slovenskej kultúry nové vône a farby, originálny kolorit portugalských dejín z čias kresťanskej rekonkvisty, teda opätovného dobytia Lisabonu z rúk Maurov a podstatne prispela k rozvoju prekladateľskej tradície z portugalského jazyka a literatúry.

+ obálka Piatu prémiu udelili Daniele Humajovej za Ľúbostné príbehy nemecko-švajčiarskeho spisovateľa a takisto nositeľa Nobelovej ceny Hermanna Hesseho, ktoré vyšli vo vydavateľstve Petrus (Uznanie LF). Zodpovedná redaktorka Elena Linzbothová. Jazyková redaktorka Štefánia Medvecká.

Hesse je už niekoľko desaťročí jedným z najprekladanejších nemeckých autorov vo svete i u nás. Aj keď výber z krátkych próz s ľúbostnou tematikou, prevzatý z nemeckého vydania z roku 1995, neprináša Hesseho vrcholné texty, rozhodne je zaujímavým a čitateľsky vďačným doplnkom doterajších slovenských pretlmočení. Skúsená prekladateľka pristupovala k originálu veľmi zodpovedne a tvorivo a očividne jej sadol autorov štylisticky vybrúsený, vizuálne a hudobne ladený impresívny štýl. Zvolila primeraný tón rozprávania, pohybujúci sa medzi idylickosťou a drsnou realitou, a so vzácnym citom pre významové i výrazové odtienky transponovala do slovenského jazykového a kultúrneho kontextu Hesseho majstrovské zachytávanie zrodu, dozrievania, vyvrcholenia a postupného odumierania ľúbostných vzťahov a citových vzplanutí, menovite prírodné obrazy a nálady, ktoré v nich často hrajú rozhodujúcu úlohu a predstavujú najdôležitejšiu súčasť autorových ľúbostných miniatúr. Svojím prekladom vniesla Daniela Humajová do slovenskej kultúry nové tóny a priblížila nám najintímnejšie a najminucióznejšie polohy Hesseho spisovateľského umenia.

+ obálka Šiestou prémiou ocenili Elégie a rekviem, prvý zväzok ,,voľného cyklu Vybrané dielo R. M. Rilkeho", ktorý pochádza z prekladateľskej i vydavateľskej dielne básnika a germanistu Milana Richtera. (Vydavateľstvo MilaniuM, Uznanie LF. Jazykový redaktor Ladislav Šimon.) Richterov úmysel zmapovať Rilkeho poéziu treba len privítať – tým skôr, že prvý zväzok je aj vzorne vybavený, čiže sprevádzaný edičnými a prekladateľskými poznámkami, kalendáriom a doslovom z prekladateľovho pera, ako aj niekoľkými ukážkami pôvodiny. Desať Duinských elégií a ďalších deväť obsahovo i formálne podobných básní, ktoré autor výberu a prekladateľ do zväzku zaradil, predstavuje čisto spirituálne texty, neraz označované za temné, teda nejasné a umožňujúce viacero výkladov. Milan Richter pri ich lúštení a pretlmočení vychádzal z najnovšieho stavu výskumu a poznania Rilkeho poézie a preukázal potrebnú akríbiu aj invenciu. Jeho prekladu predchádzala dôkladná teoretická predpríprava a štúdium súvislostí, pozadia a poetiky Rilkeho diela. Ako prekladateľ sa Richter usiloval spojiť sémantickú a estetickú stránku zložitých a mnohovýznamových Rilkeho básní do slovenského ekvivalentu novej kvality. Mnohé jeho prekladateľské riešenia si nás podmania už pri prvom čitateľskom dotyku a sú originálnou lyrickou výpoveďou, ktorá posúva dopredu slovenský básnický preklad a znamená novú etapu v histórii prekladania Rilkeho na Slovensku.

+ obálka V poradí posledná knižná prémia patrí neúnavnému prekladateľovi angloamerickej literatúry Otakarovi Kořínkovi za pretlmočenie románu kanadského, po anglicky píšuceho autora Yanna Martela Plavba s tigrom, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar (Uznanie LF). Redigovala Tamara Chovanová. Doslov Marián Gazdík.

Tretí Martelov román získal hneď po vyjdení roku 2001 množstvo ocenení doma i vo svete (o. i. The Booker Price) a čitateľský úspech. Fascinujúci príbeh stroskotania a záchrany človeka a dravého zvieraťa stieraním hraníc medzi realitou a snom či výmyslom nadväzuje na tradície a poetiku magického realizmu. Prekladateľ prekonal jazykovo-štylistické úskalia pôvodiny, spočívajúce v množstve odborných názvov exotickej flóry a fauny i poznatkov o živote zvierat vo voľnej prírode a v zoologických záhradách, v námorníckej terminológii, v slovných hrách vrátane hrdinovho mena či v odkazoch na tri svetové náboženstvá, hinduizmus, islam a kresťanstvo, ktoré hrdina, mladý indický chlapec, vyznáva. Kořínek udržal aj lyrický a zároveň magický tok rozprávania a vystihol rôzne roviny Martelovho textu vrátane nadľahčujúceho humoru a jemnej irónie. Slovenským čitateľom tak sprístupnil pozoruhodné dielo súčasnej svetovej literatúry v adekvátnej prekladateľskej konkretizácii. (M. J.)