Recenzia
05.08.2010

Astronomica

Astronomica

Praha, Nakladatelství Slovart 2009

  Krásna, monumentálna, farebná a na sto spôsobov inšpiratívna novinka o vesmíre vychádza v češtine, no je bežne dostupná v našich kníhkupectvách a pravdepodobne pre mnohých slovenských záujemcov nebude čeština predstavovať žiadnu prekážku. Ak by ste ju však chceli hlbšie a komplexnejšie prezentovať čitateľom ako recenzent, dostali by ste sa do značných problémov s rozsahom vlastného rozprávania: to by rástlo a rástlo úmerne s tým, ako by ste chceli poctivo a vo vyvážených pomeroch vyniesť všetky jej charakteristiky. Chcelo by to navoliť neutrálny informačný štýl, no človek nemusí byť astromaniak, aby sa ho nezmocnila túžba vyjadrovať sa pri Astronomice v superlatívoch, lebo je to honosná kniha o dokonalej téme, ktorú textovo spracoval kolektív odborníkov svetového mena a s využitím famóznych fotografií a vizualizácií predostiera širšej verejnosti pohľad do absolútna. Určite, že nestojí málo, ale intenzívny poznávací, filozofický, estetický, zmyslový ba aj emocionálny zážitok, ktorý sa pri ďalších čítaniach a listovaniach duplikuje, vám v cenovom porovnaní s hocijakým iným intelektuálnym alebo kultúrnym vyžitím v dôsledkoch pripadá ako kúpený za babku.

  Astronomica nie je v pravom zmysle všeobecnou encyklopédiou o vesmíre s vysokou koncentráciou faktov na ploche strán, s pestrou a členenou grafikou, s tabuľkami, údajmi vyznačenými farebnými kódmi; tu figuruje súvislý výklad aj na viacerých stranách a sprevádzaný dominantnými fotografiami či obrazovým materiálom. Poznatky v kapitolách (Sluneční soustava, Hvězdy, Galaxie, Současná kosmologie, Historie astronomie, Průzkum vesmíru, Pozorování oblohy) nemajú typicky encyklopedický tvar hotovej štruktúrnej hierarchie, ale nadobúdajú ho v plynutí textu a v nadväzujúcej postupnosti čitateľových predstáv, presne tak, akoby ste absolvovali prednášky a potom si ich v pamäti rekapitulovali. Takže kniha má príjemné ľudské myšlienkové tempo, čo zároveň šikovne vyvoláva dojem vlastného objavovania. Nepriamo už takto začíname porovnávať Astronomicu s ďalším knižným unikátom, Vesmírom (2006) z Ikaru. Astronomica, ako už vyplýva z názvu, je viac astronomická, teda zámerne vysvetľuje vesmír cez vedecké výsledky dosiahnuté práve astronomickými pozorovaniami, a to v dvojakej úlohe: keď potvrdzovali predpokladané výsledky odvodené teóriami, alebo teoretické hypotézy posúvali vlastnými zisteniami. Mnohé komentáre v knihe majú tak dôležitý praktický dosah aj pre amatérskych i profesionálnych astronómov: každý si totiž na ich základe môže uvedomiť, čo v skutočnosti z vesmíru odhalí v daných pozorovacích podmienkach a s daným pozorovacím prístrojom (určite netreba očakávať z pozorovania na okraji mesta päť palcovým ďalekohľadom obrázky ako z hubblovho teleskopu). Vesmír z Ikaru viac patrí k tým klasickým všeobecným encyklopédiám. Treba uznať, že najlepšie je mať obe knihy, majú, samozrejme, veľa spoločného a tiež pútavo interferujú... Dôležitým kritériom výberu zostáva aj vročenie, a tým aktuálnosť. Zároveň v tejto dynamicky premenlivej vedeckej oblasti je to kritérium rovnako nevďačné. Usúďte sami: v úvode v Astronomice píše Fred Watson o dvoch najdôležitejších výskumných okruhoch súčasnej astronómie, z čoho jeden sa v súčinnosti s astrobiológiou týka hľadania extrasolárnych planét a mimozemského života. Kým Vesmír ich uvádzal vyše 150 a Astronomica do roku 2007 počíta vyše 200, dnes sme už prekročili číslo 400.