Vyhľadávanie
Anna Kostelničáková
Čaro ornamentu. Štefan Leonard Kostelničák
Martin, Matica slovenská 2008
Autorka predstavuje Štefana L. Kostelničáka pomocou základných bibliografických údajov a stručného životopisu, vrátane niekoľkých fotografií z rodinného albumu, najmä ako zberateľa, zakladateľa a tvorcu slovenskej ornamentiky. Ukazuje jeho cestu za umením a zdôrazňuje, že takmer zabudnutý maliar-ornamentalista bol skutočný patriot. Významné udalosti spojené s novodobou emancipáciou slovenského národa v čase zrodu a trvania Česko-Slovenskej republiky pretavil do výtvarnej podoby. Svojimi ornamentmi vyzdobil také významné štátne dokumenty, ako Pittsburská dohoda a Martinská deklarácia (ich reprodukcie boli inštalované na výstavách Slovenský mýtus v SNG, september 2005 – marec 2006, a Ako sme žili v Slovenskom národnom múzeu, február – december 2008, ako aj na výstave pri príležitosti vzniku Česko-Slovenska v priestoroch Slovenského národného archívu v Bratislave). Významným príspevkom Š. L. Kostelničáka bolo vydanie desiatich dielov Slovenskej ornamentiky s pochvalnými ohlasmi a recenziami v dobovej tlači. Kniha uvádza niektoré z nich, ako aj faksimile „Hlasy tlače, poďakovania, uznania a doporučenia na diela Štefana L. Kostelníčka“ (majster používal priezvisko Kostelníček) uverejnené v Slovenskom denníku 16. decembra 1925. V knihe sú aj spomienky na pracovníkov jeho umeleckých ateliérov, jedným z nich bol majster Emil Pudzis. Na tom, že slovenský ornament prežíva znovuzrodenie v dnešných časoch, má zasa zásluhu Anna Kostelničáková. Vďaka jej invenčnej myšlienke vyhlasovať súťaž ornamentálnej tvorby pre deti a mládež pod názvom Kostelničákov ornament môžu si žiaci materských a základných škôl z celého Slovenska porovnať svoj talent a fantáziu. Súťaž každoročne úspešne realizuje Základná škola v Spišskej Starej Vsi, tento rok v máji sa uskutočnil už jej 7. ročník. Ukážky prác žiakov sú uvedené v závere knihy. Rozsiahlu osvetovú prácu vykonával Š. L. Kostelničák na severnom Spiši aj prostredníctvom časopisu Naša Magura. Ani v jednom zo zachovaných čísel časopisu neoznačil kraj za Spišskou Magurou ako Zamagurie, v tom čase to bol neznámy pojem. (Začína sa používať až po maliarovej smrti, zomrel 19. 9. 1949 vo veku 49 rokov). V knihe je však Zamagurie frekventované v prehojnej miere, čo je z môjho pohľadu jedinou výčitkou voči dielu s dynamickým obsahom a výbornou grafickou úpravou.
V kapitolke Pri prameni umeleckej sebareflexie ľudu citáty z krajanského časopisu Slovák v Amerike dokumentujú priaznivý vzťah amerických Slovákov voči Kostelničákovi. Keďže niektoré obrazy či pohľadnice s náboženskou, historickou i národnou tematikou uverejnené v obrazovej časti publikácie pochádzajú práve od nich, kniha by si zaslúžila resumé v anglickom jazyku.
Ornament, latinsky ornamentum – ozdoba, okrasa, vo vzťahu k tvorbe Š. L. Kostelničáka charakterizuje historik umenia Bohumír Bachratý v doslove knihy. Ide o podnetnú štúdiu vhodnú aj na samostatné uverejnenie v časopisoch s výtvarným zameraním. Knihu Čaro ornamentu možno širokej verejnosti vrelo odporúčať, nielen ako objavenie „neznámeho“ slovenského maliara a jeho diela, ale aj pre inšpiratívne tvary slovenského ľudového ornamentu povýšeného na profesionálnu úroveň. Knihu Čaro ornamentu finančne podporili Nadácia Matice slovenskej a rodisko Štefana Leonarda Kostelničáka, mesto Spišská Stará Ves, kde ju pri počas osláv 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste (r. 1308) vlani slávnostne prezentovali.
Darina Eliašová
