Vyhľadávanie
Walter Tevis: Dámsky gambit
Preklad: Samuel Marec
Bratislava: Premedia, 2021
Román Dámsky gambit amerického spisovateľa Waltera Tevisa vyšiel prvýkrát v roku 1983. Autorom slovenského prekladu je Samuel Marec. V súčasnosti je dielu venovaná pozornosť najmä vďaka seriálovej adaptácii streamovacej spoločnosti Netflix, ktorá si vo veľkej miere vyslúžila pozitívne reakcie. Príbeh sa v 300-stranovej knihe rozprestiera na 14 kapitolách. Napriek tomu, že ide o fikciu, svojou živosťou a dôvernosťou rozprávača nadobúda biografický charakter.
Už v úvode autor vťahuje čitateľa do diania súvisiaceho so smrťou v rodine hlavnej hrdinky, Elizabeth Harmonovej, v dôsledku čoho sa ocitá v detskom domove. I keď sa u nej neprejavujú žiadne problémy súvisiace so správaním, dostáva upokojujúce tabletky, od ktorých si postupne vybuduje závislosť. Smútenie za rodinou v nej nenachádzame, miesto toho pôsobí dojmom vnútornej prázdnoty a uzavretosti pred svetom. Moment zlomu nastane, keď sa v ôsmich rokoch zoznámi so šachom – hrou, o ktorej dovtedy nepočula. Jej záujem oň vzrastie natoľko, že jednotlivé ťahy a stratégie sa jej samé začnú ukladať do mysle. Tabletky v nej podporia predstavivosť, čo jej umožní prehrávať si v mysli celé šachové partie a z toho sa učiť. Prvotné pochybnosti zo strany okolia vystrieda údiv a dostavia sa prvé úspechy nasledované aj prekážkami. Na svojej kariére šachistky začne naplno pracovať, keď sa dostane do novej rodiny. Bude síce nachádzať naplnenie v hre, no zároveň bude nútená učiť sa z neúspechov. Zároveň bude musieť čeliť vlastným démonom, čo sa neskôr odrazí na závislosti nielen od tabletiek, ale aj od alkoholu.
I keď rozprávanie sa celý čas upriamuje len na Beth, prevláda tu pocit určitého odstupu od nej ako charakteru a náhľad do jej myšlienkových pochodov sa prejavuje len v malej miere. Zo slabých náznakov spomienok cítiť, že už v pôvodnej rodine sa stretla s problematickými situáciami a ťažkosti ju v rôznych podobách prenasledujú naďalej. Dominantnou črtou jej povahy je samotárstvo, ktoré spôsobuje, že ťažko nadväzuje a udržuje vzťahy s inými ľuďmi. Niekedy to vzbudzuje dojem, akoby bola s nimi len vo chvíľach, keď jej to prináša istý osoh, takže často súvisia len so šachom. Jej život a priority sa krútia prevažne okolo tejto hry. Jedine pri nej sa nám otvára pohľad do jej mysle a prežívania pocitov – či strachu, alebo radosti. Všetky jej úspechy a neúspechy v hre a v živote na seba nadväzujú a ovplyvňujú sa. Čím viac skúseností nadobúda, tým zložitejšie veci sa jej odhaľujú. Tu možno pozorovať nepriamu paralelu medzi šachovou hrou a „hrou“ života: „Šach bol podobný. Geometria každej pozície sa dala čítať zas a znova a možnosti sa nikdy nevyčerpali. Do jej vrstiev sa dalo nazrieť tak hlboko, vždy však existovala ešte ďalšia vrstva pod tým a pod ňou ďalšia.“ (s. 175)
Rozprávača možno označiť ako personálneho, pretože je zameraný len na sledovanie života Beth. Ide tu o zámer autora priblížiť sa k hlavnej postave, no zároveň si od nej držať určitý odstup. Kompozícia je vystavaná na chronologickom postupe, zreteľnosť a explicitnosť vyjadrovania umožňujú plynulé sledovanie udalostí. Slová a vety sa ľahko dokážu premeniť na vnemy, preto čitateľ nadobudne pocit, akoby bol priamym účastníkom a pozorovateľom Bethinho života. Ide síce len o pár rokov z detstva, dospievania a mladosti, no vďaka bohatosti na udalosti, medzi ktorými sú v popredí najmä šachové turnaje alebo aj iné momenty z osobného života spojené dosť často s problémami, môže sa to javiť aj ako omnoho dlhšie obdobie. Hoci je príbeh situovaný do obdobia 50. rokov, dokáže pôsobiť nadčasovo. Témy, s ktorými sa tu stretávame, súvisia nielen s bojom so samotou a pocitom odkázanosti na seba samého, ale objavujú sa aj náznaky problematiky diskriminácie na základe rasy či pohlavia. Beth síce ako svoju hlavnú prednosť pri úspechu neuvádza svoje pohlavie, naopak, kladie dôraz na svoje schopnosti ako také, cítiť tu silné feministické tendencie: „Spomenula si na tú ženu, ktorá s ňou robila rozhovor do časopisu Life, aj na otázky o tom, aké je to byť ženou v mužskom svete. Nech ide do pekla; keď sa to skončí, už to viac nebude mužský svet.“ (s. 226)
Z hľadiska lexiky sa tu okrem bežných vyjadrení a vulgarizmov objavuje aj mnoho šachových termínov. Pri čítaní však nie je potrebné mať znalosti z hrania šachu alebo byť fanúšikom hry. Opisy jednotlivých šachových partií dokážu vykresliť atmosféru stupňujúceho sa napätia, z ktorého sa nie vždy dá predvídať výsledok. Čitateľ sa dokonca môže pristihnúť aj pri uvažovaní o tom, či ide len o hru alebo dokonca o obraz života odzrkadľujúci snahu človeka mať kontrolu a zodpovednosť nad každým ťahom aj ochotu čeliť následkom.
