Recenzia
Lucia Kulihová
24.12.2010

Ema - Soňa Rebrová

Keby bolo všetko na svete fér, bolo by to krásne a asi by to nebol svet. Keby neexistovalo trápenie, nevedeli by sme, ako chutí šťastie. Ale niektoré veci by človek naozaj nemusel zažiť. Ema je trojročné živé striebro. Vyrastá s rodičmi a babkou na dedine a nič jej nechýba. Až kým si jej mama nevšimne zmenu v jej správaní. Začína sa kolotoč vyšetrení a nečakaná diagnóza. Emin silne emotívny príbeh rozprávaný jej mamou sa prelína s kapitolami opisujúcimi prácu lekárov na detskej onkológii a vznik detského hospicu Plamienok. Smrť je súčasťou života, ale len ťažko ju púšťame medzi nás. Najmä ak ide o deti. Autorka veľmi citlivo pracuje s emóciami a opatrne narába s čitateľovou psychikou, bolestivé momenty obaľuje láskou. Príbeh malej Emy nás dovedie k premýšľaniu nad vlastným životom, nad pominuteľnosťou a zároveň je aj poctou a poďakovaním zakladateľom detského hospicu, ktorý pomáha nielen deťom, ale aj ich rodičom.