Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji - Miloš Jesenský

Pre všetkých milovníkov histórie a prírody je určená unikátna knižočka Miloša Jesenského Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji (Kysucké múzeum v Čadci 2015). Výberová regionálna štúdia predstavuje prienik do environmentálnych dejín Slovenska. Človek minulosti riešil vo svojom prostredí viaceré problémy. Okamžitý dosah na jeho život mali najmä prírodné katastrofy. Aj obyčajné krupobitie mohlo znamenať živorenie, nedostatok. Podobným spôsobom poznačovali úrodu neskoré mrazy či extrémne suchá. Ak sa pridali nálety kobyliek alebo požiar, nedalo sa očakávať nič iné ako hladomor. Prichádzali prvé obete. Ľudia hynuli od hladu rovnako rýchlo ako zvieratá. Kde sa nestíhalo pochovávať, tam boli živí vystavení možnému riziku infekčného nakazenia. Ba čo viac, samotné vlny rôznych epidémií (mor, cholera) počas mnohých stáročí kosili životy bezbranných ľudí. Horeli mestá, horeli drevené dediny. Voda brala pri povodniach všetko, čo jej prišlo do cesty. Je zaznamenané, že počas viacerých rokov skazy svietila na oblohe kométa. Napríklad pri dobre dokumentovanom zemetrasení v roku 1858 to bola kométa Donati. Počas extrémneho hladomoru spôsobeného suchom v roku 1834 kraľovala oblohe Halleyho kométa. Boli nebeské úkazy Božími znameniami alebo diablovými posolstvami? Vrtochy prírody zaznamenali do kroník vzdelanci svojich čias. Robili tak aj pre poučenie budúcich generácií. Zemetrasenia a veľké vody prichádzajú s určitou periodicitou, podobne ako roky mizerné na úrodu. Dlhodobým sledovaním počasia a precíznou znalosťou krajiny dospel človek do fázy účinnej obrany pred neželanými extrémami prírody. Mnohé návody z minulosti sa zachovali vo forme porekadiel a prísloví. Výberová vzorka prírodných katastrof z lokalít Kysúc, Horného Považia, Turca, Liptova a Oravy je doplnená dobovými svedectvami uverejnenými v prílohe. Nechýba zoznam použitej literatúry a resumé v anglickom jazyku.