Vyhľadávanie
Dominique Blaizot – Pascal Biet
Kohút a páv alebo Ako (ne)byť najkrajší na svete
Bratislava, Belimex 2006
Preklad Zuzana Kenížová
Táto farbami hýriaca knižka hneď na prvý pohľad upúta pozornosť na knižných pultoch, ale zasluhuje si pozornosť aj po prelistovaní. Autori v nej nastoľujú tému, ktorá je v súčasnosti z hľadiska vývinu detskej osobnosti veľmi aktuálna. Je to téma krásy, krásneho zovňajšku ako dôležitého kritéria pri posudzovaní bytosti, krásy ako zdroja sebavedomia a sebaúcty… V súčasnosti, keď si mýtus krásy podrobuje a priam imperatívne formuje (najmä) mladých ľudí, či už sú to dievčatá alebo chlapci, keď honba za „krásnym“ imidžom núti dievčatá a ženy hladovať, podstupovať plastické operácie, aby si čím dlhšie udržali mladosť a krásu s ňou spätú, je dôležité poukázať na negatívne dôsledky takéhoto zotročovania „krásou“. Kohút si sebavedomie, ba dokonca zmysel života vystaval na fakte, že na hospodárskom dvore je najkrajší. Toto presvedčenie mu vydržalo len do príchodu páva, ktorý ho v kráse predčil, a tak vrhol na kohútí život nezmazateľný tieň. V parádnikovi vyvolal pocit zbytočnosti a beznádeje, otriasol jeho istotou o vlastnom mieste vo svete… Rozprávka nastoľuje viaceré otázky, ktoré súvisia s danou témou: je krásny zovňajšok zárukou pekných a hodnotných vzťahov, skutočného priateľstva? Alebo sústredenosť na vlastnú krásu vženie človeka do uzavretosti, a napokon aj do osamelosti? Neexistujú iné vlastnosti, ktoré sú pre (nielen kohútí a páví) život dôležitejšie? Možno zmysel vlastného života naozaj odvodzovať hlavne od atraktívnosti zovňajšku? Tieto a ďalšie otázky vyvolá príbeh o dvoch zvieracích krásavcoch a namyslencoch, otázky, nad ktorými je dobré zamýšľať sa čím skôr, pripraviť aj cez takéto rozprávky budúcich dospievajúcich ľudí ku kritickej konfrontácii s mýtom krásy, s jeho negatívnym pôsobením na človeka.
–efar–
