Recenzia
Jana Túry Kopčová
14.06.2011

Kvapky ohňa - Jela Mlčochová - Mystický horor na slovenský spôsob

Mystický horor na slovenský spôsob

Senica, Arkus 2010

Vyštudovaná právnička Jela Mlčochová nepatrí v našej knižnej tvorbe medzi nováčikov. V roku 1990 založila vydavateľstvo Arkus, ktoré sa primárne orientovalo na knihy pre deti a mládež, neskôr rozšírilo svoje tituly o literatúru faktu, poéziu a esejistiku. Svoju literárnu kariéru začala v roku 1980 zbierkou poviedok Jazero, potom nasledovali tituly určené deťom a mládeži, i preklady francúzskej literatúry.V najnovšej knihe Kvapky ohňa spracovala viacero tém. Lajtmotívom príbehu je život dvadsaťsedemročnej Sandry. Hlavná hrdinka žije u priateľa, programátora Filipa a trpezlivo znáša jeho nevšímavosť. Autorka rozpitváva jej citový život plný pochybností zo vzťahu, kde jeden viac dáva ako dostáva. Sandra si uvedomuje istú stagnáciu a nenaplnenie, čo potvrdzuje i jej najbližšie okolie, no tvrdošijne vzdoruje svojim inštinktom a naďalej zotrváva v neperspektívnom partnerstve.Dynamiku do jej života prináša spontánny nápad navštíviť dom zosnulej starej mamy. Stojí na okraji mestečka a jeho tajomná, ba až hororová atmosféra na ňu pôsobia inšpiratívne, tak začína písať svoju prvú knihu.Tu sa začína druhá dejová línia: hlavná hrdinka pátra po osude Kataríny, ktorú v stredoveku obvinili z bosoráctva. Oba príbehy sa vzájomne prelínajú, Sandru prenasledujú prízraky a často ich nevie rozoznať od skutočnosti. Zároveň prehodnocuje aj svoj osobný život a uvedomuje si slepú oddanosť voči priateľovi Filipovi. Tajomstvo, zvláštne preludy, nezvyčajné úkazy, divoká príroda, toto všetko núti čitateľa čítať príbeh so zatajeným dychom. Kniha je napísaná tak sugestívne, až máte pocit, že sa premieta pred očami ako napínavý film. Sandra zažíva sympatie k neznámemu mužovi z mestečka, no sem tam sa v rozprávaní mihne aj priateľ Filip. Historické súvislosti spojené s prenasledovaním čarodejníc v stredoveku tlmočí autorka prostredníctvom digresívnej postavy majiteľa múzea. Napätie v príbehu udržuje tajomná starenka – bývalá priateľka Sandrinej zosnulej starej mamy. Tá jej neustále naznačuje, že stará mama nebola obyčajná žena a práve cez ňu si Sandra spomenie na svoje detstvo. Až po spoznaní minulosti (či už vlastnej alebo jej príbuznej Kataríny) môže Sandra pochopiť prítomnosť a odhaliť všetky tajomstvá rodiny i domu.Z ponorov do vnútorného života hrdinky a z duševných analýz silno cítiť, že autorkou je žena. Pozitívne hodnotím fakt, že v knihe absentujú drsné sexuálne opisy, či zbytočné vulgarizmy, ktoré sú dnes súčasťou hádam každej knihy (často úplne neúčelne). Škoda, že obal knihy pôsobí príliš tuctovo, neatraktívne a škoda i záveru, ktorý spočiatku napínavú knihu posunie do sentimentálnej roviny.