Vyhľadávanie
Bratislava, Trio Publishing 2011
Nedávno sa mi do rúk dostala básnická zbierka Ondreja Kalamára Moje potichu. Keďže v knižke chýbajú základné údaje o autorovi, ťažko odhadnúť, či je to jeho debut alebo ide už o druhý, prípadne o tretí opus. Jeho meno je v literárnom povedomí neznáme, nič to však nemení na skutočnosti, že prichádza so sviežou a razantnou výpoveďou. Už titul príznačne napovedá, že pôjde o výsostne komornú a stíšenú poéziu s pravdivou reflexiou prežívanej skutočnosti.Kalamár je pozorný a vnímavý glosátor každodenných úžasov a premien odohrávajúcich sa najmä na pozadí mestského života. Svoje básne s obľubou koncipuje ako zhutnené príbehy, ktoré sa odvíjajú zo všedných, ale formujúcich okamihov. V jeho citlivej réžii ožívajú so spontánnym nasadením a s prirodzenou ľahkosťou. Disponuje slušným básnickým vybavením, je presný, vyhovuje mu vtipná skratka aforistického myslenia. Ironickým bičom nešetrí ani sám seba, svoje precitnutia z ideálov, svoje bilancujúce pády a zakopnutia. Za jeho obnažujúcim priznaním cítime absolútnu otvorenosť a chlapčenskú úprimnosť. Túto skutočnosť najvýstižnejšie dokumentuje už úvodná báseň: „Keď som sa narodil, / dlho som plakal, / že sem nepatrím. // Dnes sa schuti smejem, / že som sa / nemýlil.“ Noetická línia prekrytá s karikatúrnym videním vytvára presvedčivú licenciu Kalamárovho hodnotového spektra. Často sa obracia do minulosti, vyberá si zážitky zhodnotené časom a v konfrontácii s prítomnosťou podáva komplexnú správu o tom, čím žije, za čím putuje a čo hľadá. Bez väčších problémov zvládne na malom priestore vymodelovať priliehavú dobovú črtu charakteristickú pre konkrétnu udalosť: „stratený v bezbrehej púšti / nákupuchtivých karaván.“ Nekompromisnosť jeho úsudku pomenúva najvypuklejšie znaky bežných situácii, ktorých dopad nám veľmi často uniká. Je pravda, že občas skĺzne do prvoplánovej plošnosti a námetového ustrnutia, ale následne dokáže tieto nedostatky vyvážiť. Takisto aj presah triviálnych definícií, ktoré tradične nič neprezradia, jeho briskné momenty oslabujú. Hlavnou prioritou Kalamárových textov zostáva priamočiarosť, udržiavanie napätia, úderné pointy a sarkastické vyžarovanie. Tieto nosné prvky v konečnom štádiu vytvárajú zrozumiteľné príčiny našej zvedavosti po básnickej produkcii. Plnokrvnú atmosféru jeho básní výborne dotvárajú neprehliadnuteľné ilustrácie Dušana Daniša a štandardný knižný dizajn.„Takmer som našiel / zmysel života. / Hľadal som lásku. / A našiel / túlavého psa“, aj takéto objavné verše môžeme nájsť v Kalamárovej zbierke. Podnetný stret protikladných a križujúcich ustáleností vyvoláva vášeň, túžbu po podstate pravdy, ale aj dychtivý údiv nad tým, kam ho dovedie vlastná cesta. Súhrnom jeho snaženia je inšpirujúce jadro vytvárajúce zapamätateľnú dimenziu básní písaných „potichu“, ktoré môžu v literárnom kontexte reálne prehovoriť a osloviť čitateľskú obec.
