Recenzia
Lucia Kulihová
21.12.2009

Nádej stratených duší – Slávka Koleničová – Náhoda alebo osud?

Náhoda alebo osud?

Náhoda alebo osud?

Slávka Koleničová: Nádej stratených duší, Bratislava, Ikar 2009

  Andrea a Robo tvoria navonok bežný manželský pár. Aspoň Andrea v tejto predstave žije. Sled istých udalostí ju však vytrhne zo stereotypu a Andrea zažíva sklamanie, bolesť a precitne do reality, ktorá sa jej vôbec nepáči. Nie je však sama, kto prežíva ťažké chvíle. Juraj a Mirka riešia zdanlivo len jeden jediný problém – prečo ich Janka odmieta chodiť do škôlky. Osudy týchto dvoch manželských párov spojí náhoda. Odvtedy už nič nie je ako predtým a dej naberá zaujímavý spád.

  Prvotina Slávky Koleničovej je vyšperkovaná do detailov, no úvodné zdĺhavé kapitoly, ktoré síce vysvetľujú udalosti dôležité pre ďalší dej, však pôsobia priveľmi ťažkopádne. Je to zrejme akási „choroba“ súčasných slovenských autorov: veď tých pár prvých strán by malo čitateľa navnadiť, strhnúť do čitateľského fascinujúceho neba a nie ho odstrašiť. Autorka si, našťastie, svoje renomé vylepšila druhou polovicou románu. Jednotlivé pasáže dopodrobna premyslela, postavy počas románového času zažili viac udalostí ako jedna osoba za celý život. Autorka ukázala svoje umenie fabulovať a nič nenechala na náhodu, presne vedela, kam chce osud svojej postavy dostať. Svojím perom napísala nejednej čitateľke, že aj najhoršie životné situácie môžu mať svetlý koniec a nádej naozaj umiera ako posledná. Je to síce jednoduché oddychové čítanie, no napriek tomu zanecháva príbeh v čitateľoch rezonujúci odkaz.

Lucia Kulihová