Recenzia
Vladislav Doktor
13.09.2004

Narkissos

Jedno z východísk

Robert Kačeňák: Narkissos

Košice, Vienala 2003

  Jeden z ocenených prozaikov minuloročného Literárneho Zvolena svoje prozaické 78 stranové dielko situoval do obdobia mýtickej antiky. Ako už napovedá názov, ústrednou postavou prózy na rozhraní poviedky a novely je starogrécky mladík Narcis. Hoci autor dej prameniaci z mytologických príbehov a bájí uspôsobil mierne pre svoje potreby vymysleným veštcom Pýtiom z Parnassu – ktorý nielen zasiahne do príbehu Narkissa a Echo, ale o veštbu ho požiada aj samotná Afrodita a jej syn Eros – hlavnou témou zostáva príbeh lásky, končiaci tragicky.

  Echo je presvedčená, že Narkissos opovrhol jej láskou, zahynie v priepasti a žiadostivé nymfy sú presvedčené, že krásny mladík si zaslúži trest. Afrodita doženie utrápeného Narkissa k samoľúbosti: „Marilo sa mu niečo o Echo a o tom, že tá pomätená krava, ktorá s nikým nevedela nájsť spoločnú reč (!), skočila zo skaly.“ (s. 66), a ten sa v snahe priblížiť k vlastnému odrazu na hladine jazera utopí.

  V celej próze dominuje er-rozprávač, ktorý nezasahuje do deja a neutrálne opisuje udalosti – malou výnimkou je na s. 40 poznámka o Dióninej kráse, keď sa ozve hlas autora, a ešte fakt, že postavy príbehu majú vedomosti dnešných ľudí o reáliách vtedajšieho sveta. Tak Narkissos predpovedá Echo, že z nej raz bude stará grécka báj, nájdeme tu aj predpoveď o „premene“ Afrodity a Eróta na Venušu a Kupida. Na pozadí príbehu z hedonistickej Boiótie akoby sa ozývalo i dnešné slastné užívanie šťastných a zaľúbených. Úvahy o zložitom usporiadaní sveta, zmysle života a jeho smerovaní stoja mimo tejto koncepcie. Kačeňák azda naznačuje odpoveď aj pre mladú slovenskú prózu: netreba sa jednostaj vliecť v závese za vonkajšou aktuálnou skutočnosťou a tou, ktorú nám ponúkajú médiá. Východiskom môže byť hoci aj pôdorys deja čerpajúci z antickej tradície, veď v našej poézii žije dodnes. Prirodzene nám tak ale vyvstane otázka, aký zmysel má takáto próza?

  Odpovedí je niekoľko: môže byť pomôckou pre silných štylistov (a Kačeňák tieto ambície naznačuje), ponúka inú optiku a oslobodenie od vnímania ťaživých skutočností. A napokon môže ponúknuť aj nazeranie na lásku ako ľudský a telesný cit, ktoré vyvoláva v čitateľovi rad otázok a odpovedí súvisiacich s hodnotou a kvalitou ľúbostného vzťahu.

  Autorovi možno vytknúť jeho nesmelosť pri budovaní príbehu, či dokonca pripomenúť, že niekedy príliš fragmentarizuje dej. Napriek tomu treba zdôrazniť, že zvolené slová a vety majú svoju stavbu a významovú váhu, čo je veľkou devízou aj do jeho tvorivej budúcnosti. Na záver treba už len dodať, že hoci kniha má jazykového redaktora, nepríjemne pôsobí množstvo prešľapov voči pravopisu.

Vladislav Doktor