Vyhľadávanie
Diela dánskej prozaičky a esejistky s rakúsko-nemeckými koreňmi Janne Teller sú preložené do viac ako 20 svetových jazykov. Momentálne ju však má po prvýkrát možnosť spoznať slovenské (aj české) čitateľstvo vďaka prekladu jej mládežníckej novely Nič. (Próza z prelomu milénia už v Dánsku stihla získať status modernej klasiky a stala sa súčasťou povinnej literatúry na tamojších školách.)
V úvode novely Pierre Anthon, žiak siedmeho ročníka, vyhlási v triede, že nič nemá zmysel a na štýl stredovekých asketických mníchov dendritov sa vzdá bežného života a odoberie sa žiť na strom. Namiesto tichého pokánia, pôstu a modlitby sa však rozhodne šíriť svoju nihilistickú vieru kázňami o nezmyselnosti života medzi spolužiakmi, ktorí okolo neho každé ráno prechádzajú do školy. O týchto udalostiach sa dozvedáme z pohľadu spolužiačky Agnes, ktorá je rozprávačkou príbehu (pri rozprávaní niekedy prechádza do kolektívneho my). Vytvára sa tak zdanie skupinového vedomia celej siedmej triedy, ktorá musí na radikálne vyhlásenia spolužiaka nejakým spôsobom zareagovať. Ako prvé deti skúsia fyzické násilie a začnú ho obhadzovať kameňmi, až pokým ho zo stromu nezhodia. O dva dni je chlapec opäť na slivke a s náplasťou na čele pokračuje v šírení svojho presvedčenia: „Aj keď sa niečo naučíte tak, že si myslíte, že už niečo viete, vždy sa nájde niekto, kto to vie o niečo lepšie než vy… Prečo si hneď nepriznať, že na ničom nezáleží, a potom si to nič užiť?“ (s. 19 – 20)
Pierre Anthon by bol nočnou morou Holdena Caulfielda. Zatiaľ čo Holdenovým snom bolo chrániť deti pred skazenosťou sveta dospelých, Pierre sa pomocou svojich prejavov snaží odtrhnúť spolužiakov a spolužiačky od nevinných detských hier a ponoriť ich do sveta zbaveného zmyslu a poriadku. Agnes so zvyškom triedy vymyslia nový plán. V miestnej opustenej sýpke zoskupia na veľkú hromadu veci, ktoré pre nich majú význam. Každé dieťa musí obetovať jeden predmet. Nikto z triedy sa nechce vzdať vecí, na ktorých mu naozaj záleží, a preto si spolužiaci začnú obete určovať navzájom. Novela v tomto bode naberá hororový ráz. S každou jednou obetou deti kladú čoraz krutejšie a nemilosrdnejšie požiadavky voči kamarátom. Ich túžba poraziť Pierra a vyhnúť sa jeho upadnutiu do stavu nihilizmu ich ženie do čoraz väčších extrémov a k absolútnej strate empatie.
Novela Nič je písaná strohým, minimalistickým štýlom. Autorka používa krátke vety a odseky, bez snahy o akúkoľvek metaforickosť či ornamentálnosť jazyka. Rytmickosť textu dosahuje pravidelným opakovaním motívu stupňovania, ktorý sa objavuje po každom zásadnom dejovom momente: „Ešte sme nemali ani pätnásť. Trinásť, štrnásť, dospelý. Mŕtvy.“ (s. 109) Namiesto psychologizácie postáv, trieda koná ako jeden celok. Deti sú od seba odlíšené len do minimálnej miery, a to len na rovine záujmov naznačujúc, kam budú smerovať s ďalšou požiadavkou na obetu. Dospelé postavy sa v novele vyskytujú len veľmi okrajovo, hlavný fokus je na triede siedmakov.
V novele do veľkej miery alegorickej a symbolickej je veľmi málo indícií na konkrétny čas a priestor. Teller zasadila Nič do fiktívneho mestečka Tæring (názov v dánčine odkazuje na postupný úpadok, rozklad). Ide o symbolickú hru reflektujúcu cestu siedmakov od detskej nevedomosti po existenciálnu hrôzu dospelosti. V jednom momente knihy však autorka referuje na dobu, o ktorej píše. Ústredným motívom poslednej tretiny knihy je problém zapredania sa, čo bola veľmi aktuálna otázka v deväťdesiatych rokoch, kedy najväčšou urážkou pre umelca bolo označiť ho za „sellouta“, zapredanca. Peniaze vnímané ako inherentne zlé, narúšali autenticitu umeleckého vyjadrenia, oberajúce umelca o nezávislosť a tým pádom aj jeho dielo o akýkoľvek zmysel, okrem toho komerčného. Autorka nijako nereflektuje ani nevychádza poza túto paradigmu, čo môže spôsobovať neporozumenie u súčasného čitateľa, znecitliveného všadeprítomnou reklamou prúdiacou zo sociálnych médií. V ére Kardashianok môže byť pre násťročné aj dospelé publikum ťažké pochopiť, prečo by mal byť problém dostať za umelecké dielo milióny dolárov. Autorka sa v knihe tento problém nesnaží nijako vysvetliť a to, že peniaze zbavujú umenie zmyslu, považuje jednoducho za fakt a všeobecný konsenzus.
Nič je provokatívnou novelou, ktorá konfrontuje čitateľa s otázkami o povahe ľudskej existencie. Teller v úspornej, avšak silnej próze ponúka surový obraz hľadania zmyslu a nekompromisne nás núti spochybňovať vlastné naučené predstavy o svete. Hoci má novela prívlastok „mládežnícka“, všetky vyššie spomenuté momenty ju posúvajú mimo zvolených žánrových hraníc a nepochybne má čo ponúknuť aj dospelým čitateľom.
Janne Teller: Nič
Preklad: Katarína Motyková
Šamorín: Zelený kocúr, 2023
