Niečo krásne a zároveň deštruktívne

Známa predovšetkým písaním románov má však na konte aj niekoľko zbierok filozofických esejí či denníkové zápisky. Vo väčšine jej románov stojí v popredí bohato vykreslený vnútorný svet postáv, pričom sú v nich kombinované viaceré naratívne techniky a modality. Písanie je miestami nejednoznačné, v dôsledku čoho je u mnohých skúšaná ich interpretačná schopnosť. Woolf neponúka kľúč na rozlúsknutie všetkej symboliky, preto jej romány vyžadujú trpezlivého čitateľa.

Vo vodách experimentálneho románu

Román K majáku je považovaný (spolu s Vlnami či Orlandom) za jeden z jej najexperimentálnejších diel. Hlavnými postavami príbehu je rodina Ramsayových, tráviaca čas v letnom sídle na ostrove Skye. Príbeh rozohráva pani Ramsayová, ktorá čitateľa uvádza do deja ideou navštíviť maják. Jej charakter spĺňa v istom ohľade tradičné rodové úlohy, pretože predstavuje postavu starostlivej, oddanej matky a manželky. Hlavu rodiny, pána Ramsayho, možno považovať za akýsi jej protipól. Prednáša filozofiu na univerzite, pričom tak zastupuje pozíciu intelektuála a racionálnu stránku bytia. Jeho vlastná existencia je ohrozená strachom, že nebude schopný odpovedať na všetky metafyzické otázky a jeho filozofické dielo upadne po smrti do zabudnutia. V románe sa kladie dôraz na ich pohľady na život i spôsob vnútorného prežívania. Pre každú postavu je preto dôležité niečo iné: pán Ramsay vidí zmysel života v túžbe po poznaní, pani Ramsayová stavia rodinu na piedestál, zatiaľ čo mladá maliarka Lily nachádza útechu vo výtvarnom umení.

Psychoanalýza a písanie

Woolf bola, ako mnohí autori literárnej moderny, uchvátená psychoanalytickými teóriami Sigmunda Freuda. Dokonca až tak, že ho spolu s manželom uviedli na anglický trh vo svojom vydavateľstve Hogarth Press. Použitie psychoanalýzy malo svoje zastúpenie aj pri tvorbe literárnych diel, čo sa odzrkadlilo v technike prúdu vedomia. Anglofónna literárna obec definuje prúd vedomia najmä ako typ románu (stream of consciousness novel), ktorý za vznik vďačí kombinácii viacerých naratívnych techník a postupov. Woolf sa rozhodne vydala týmto smerom.

K majáku predostiera freudovský koncept Oidipovho komplexu. V úvodnej scéne mladý James Ramsay prepadne vražedným chúťkam voči otcovi, keď mu nie je dovolené ísť navštíviť maják. V románe je dopodrobna vykreslený vzťah matky k synovi, čo freudovský koncept len zvýrazňuje. Aj keď sa čitateľovi môže zdať, že ide o banálnu scénu zo života, znalosť kontextu, v ktorom dielo vznikalo, pomáha pri ďalšej interpretácii. Schéma, v ktorej James miluje matku a otca odmieta, sa takto nesie celým príbehom. Woolf zaujímalo najmä nevedomie a otázka, či existuje možnosť, ako ho zachytiť dostupným jazykom. V románe kombinuje viaceré naratívne techniky, či už ide o impresionistickú techniku, vnútorný monológ alebo nepriamu reč. Ako rozprávačka má prístup do hláv postáv a prostredníctvom nich pracuje aj s konceptom asociácií, čím sa do určitej miery snaží imitovať, ako pracuje ľudská myseľ.

Woolf bola jednou z podporovateliek prvej vlny feminizmu, čo sa takisto odrazilo v jej tvorbe. Pre tento koncept používa ženské postavy, ktoré si plne uvedomujú, že sa pohybujú vo svete riadenom mužmi. Maliarka Lily sa po konfrontácii s pánom Tansleym, ďalšou mužskou postavou zastupujúcou intelekt, zamýšľa nad právom žien v ich slobodnej voľbe maľovať a písať. Autorka sa tomuto diskurzu venovala práve v knihe esejí Vlastná izba, kde predostrela ideu, či literárna tvorba a písanie veľkých žánrov, akým je román, má ostať výhradne doménou mužov.

Konečnosť bytia
Na jednom sa všetky postavy zhodnú: smrť je konečná zastávka. Manželia Ramsayovci síce odlišne vnímajú čas alebo krásu, obaja však prijímajú tvrdenie, že nič nie je večné. Woolf skúmala rovnako rada ako ostatní modernisti koncept času. Podľa vtedajšieho francúzskeho filozofa Henriho Bergsona jednotlivci vnímajú vo svojich mysliach čas odlišne. K majáku funguje ako prostriedok na náhľad do subjektívnych vnímaní reality každej postavy. Čas tu zastupuje aj symbolika mora, ktoré prichádza/odchádza vo forme vĺn, preto román predstavuje niečo krásne a zároveň deštruktívne.

Krása je ďalším príkladom, ako rôzne k nej pristupujú ženské postavy. Lily sa snaží maliarskym umením naveky ju zataviť do obrazov, zatiaľ čo pani Ramsayová si jej vnímanie plne uvedomuje a miestami ju spochybňuje. Akýkoľvek prístup volia hrdinovia, zhodnú sa na názore, že krása ako taká zjednodušuje pravdu. V praxi to znamená, že každého vnímanie krásy ovplyvňuje subjektívne vnímanie reality.

Maják ako symbol sentimentu
Najvýraznejším symbolom románu je maják, pričom treba spomenúť, ako s podobnou symbolikou pracovali i ďalší autori moderny (napríklad F. S. Fitzgerald využíva symbol majáka so zeleným svetlom ako jeden z dominantných konceptov v románe Veľký Gatsby). Maják tu pre každú postavu predstavuje konečnú destináciu. Pre Jamesa však istým spôsobom stvárňuje sentiment. Vníma ho inak ako dieťa a inak ako dospelý, pričom si túto zmenu v priebehu románu uvedomuje.

Román K majáku sa nečíta ľahko, ale zásluhou skvelého prekladu Eleny Guričanovej to z neho robí literárny zážitok. Absencia deja a filozofické koncepty zapracované do myslí postáv sa nedajú zhltnúť na jedno posedenie, napriek tomu je však román jedným z tých, ktoré nás učia spomaliť a uvedomiť si celistvosť i konečnosť nášho bytia.