Vyhľadávanie
Autorka Andrea Kellö Žačoková a ilustrátorka Zuzana Bartová upozorňujú, že úspešné ženy na Slovensku nie sú len fenoménom 21. storočia.
Nájdeme ich aj v histórii. V knihe SuperŽENY spoznávame ich osudy a môžeme ich porovnať s vlastnými životnými plánmi a perspektívami.
Príbehy výnimočných žien na našom území ovplyvnili rôzne faktory: sociálne postavenie, politika, životné okolnosti či národnosť. Obsahom tejto knihy je päťdesiat osudov búrajúcich konvencie a ukazujúcich cestu k súčasnej žene. „Napriek všetkým polenám, ktoré by nám život mohol prikotúľať pod nohy, nedajme sa prevalcovať a odvážne kráčajme ďalej svojou vlastnou cestou.“ Táto trochu sentimentálna motivačná výzva spája minulosť a súčasnosť už na začiatku publikácie a funguje aj v ostatných častiach. Hoci „v knihe nájdete len ženy, ktorých príbeh je už uzavretý. (…) Aj niektoré súčasníčky sú výnimočné, no ony svoj príbeh ešte len píšu.“ A tak sa budujú SuperŽENY. Ženy z minulosti s dopadom na prítomnosť aj budúcnosť.
Od 13. do 21. storočia
Andrea Kellö Žačoková sa sústreďuje na tie ženy, ktoré v histórii získali určité prvenstvo. V knihe nájdeme vedkyne, političky, umelkyne, športovkyne alebo povolania predtým prisudzované mužom, ako napr. pilotku alebo farárku. Zo skladby povolaní možno vybadať, že cieľom nie je len predstaviť výnimočné ženy, ale aj poukázať na ich pôsobenie a profesionálne zameranie. Kniha v tomto zmysle búra stereotypy, naznačuje, že žena svoje túžby po sebarealizácii nemusí redukovať na „primerané“ povolania.
Zohľadňuje sa aj historické hľadisko. Prierez predstavených osobností sa začína 13. storočím a svätou Alžbetou a končí až v 21. storočí úmrtím političky Boženy Fukovej, ktorá sa v československom parlamente postavila proti sovietskej okupácii v roku 1968. Autorka formuje kontinuitu ženských prvenstiev a ukazuje, ako sa postupne uvoľňovali spoločenské a rodové konvencie, ako sa v historickej perspektíve menila spoločnosť aj rola jej jednotlivých aktérov. Aj vďaka tomuto aspektu kniha získava na kompaktnosti a relevancii.
Multi-kulti v širších súvislostiach
Autorka si zvolila i také ženy, ktoré ťažko považovať za Slovenky, ale v rozličnom zmysle slova sa im v dejinách podarilo ovplyvniť aj našu krajinu. Napríklad uhorskú a českú kráľovnú alebo rakúsku arcivojvodkyňu. Multikultúrny prístup sa však netýka len minulosti, prezentuje sa tu napríklad aj rómska huslistka, zakladateľka prvého rómskeho divadelného súboru a autorka prvej rómskej divadelnej hry.
Publikácia nezostáva iba v rovine poznania ženských prvenstiev a ich osudov. Tak je to napríklad v príbehu Sone Kovačevičovej, významnej slovenskej etnografky, ktorá „svojou prácou (…) ukázala, že naše babičky nemali doma len sväté obrázky, ale aj maličké grafiky zo Škarnicľovej tlačiarne inšpirované zahraničím. A práve toto umenie zo starých povál ovplyvnilo neskôr našich mladých avantgardistov.“ Autorka v knihe vytvára substrát pre rôznorodé spojitosti. Poznanie taktiež rozširuje cez poznámky umiestnené na záver niektorých medailónov. Fungujú ako transfer do bežného života, napr. v prípade pestovateľky ruží M. H. Chotekovej. V iných poznámkach nachádzame odkaz na výsledky prác, a to v rôznych podobách (zdigitalizované diela T. Vansovej v Zlatom fonde v SME alebo architektonické diela V. Meckovej).
Prístupnosť aj nekritický prístup k prameňom
Prístupný, odbornými výrazmi príliš nezaťažený text prispieva k plynulému čítaniu a je prispôsobený vekovej kategórii detí nad dvanásť rokov. Úroveň ilustrovanej publikácie však znižujú časté štylistické či gramatické nedostatky. Problémom je aj to, že autorka niekedy tému štylisticky a obsahovo celkom nezvládne a jednotlivé medailóny potom pôsobia skôr ako sumár faktov. Napriek mnohým pozitívam sa kniha stáva diskutabilnou a fragmentárnou, keď sa pozrieme na použité zdroje. Súčasťou SuperŽIEN je totiž aj zoznam literatúry zoradený podľa osobností. Zásadným problémom je tu nekritický prístup. Pri tomto type publikácie by bol žiaduci široký záber zdrojov, na základe ktorých sa utvára objektívne stanovisko. Autorka však pri niektorých osobnostiach siahla iba po jedinom titule (napr. Gizi Fleischmannová, Mária Henrieta Choteková, Elena Lacková, Anna Jurkovičová, Marína Paulíny, Lucia Popp), čo určite nie je dostatočné.
