Recenzia
Lucia Kulihová
20.08.2010

Príbeh s nádejou

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2010

Ivana, Viktor, Sandra. Traja hlavní hrdinovia príbehu, ktorý každou stranou dýcha smútkom a zároveň túžbou žiť. Hneď v úvode stratí Viktor ženu a Sandra mamu. Aké je to žiť bez milovanej ženy, ktorá sa starala o všetko a bola akýmsi hromozvodom medzi mužom a dcérou? Ťažké. Viktor si to uvedomil až vtedy, keď prišiel o lásku svojho života. Nehovoriac, aké komplikované to bolo pre pätnásťročnú pubertáčku, ktorá si hľadá svoje miesto vo svete. Viktor aj Sandra si uvedomujú, že musia žiť ďalej. Ale ako? Viktor sa učí variť, upratovať, prať. Sandra nevie, čo so sebou a už vôbec nie, čo s otcom, od ktorého ju delí vzdialená kilometrová hranica. Obaja vedia, že ich vzťah nie je najlepší. Neustále sa hádajú a len občas pre seba nájdu milé slovo. A aby toho nebolo málo, do Viktora sa zamilovala jeho asistentka – moletná dáma s psychickými problémami, ktorá si tajne vysnívala jeho lásku. Nič však nie je také čierne, ako by sa mohlo zdať a autorka myslela na smútkom zničených ľudí: Sandre aj Viktorovi priniesla lásku, no s ňou aj ďalšie partnerské a vzťahové problémy... Ako sa tento príbeh nakoniec uzavrie?

Aj keď názov pôsobí trochu pateticky a trochu nekorešponduje so samotným príbehom, story je vcelku zaujímavá a autorka navyše narába s emóciami čitateľa naozaj pozoruhodne. Chápeme aj Sandru a jej prvú lásku, aj bolesť Viktora, ktorý prišiel o milovaného človeka. Tešíme sa, keď Viktor konečne v novom vzťahu ožije a cítime zrazu život aj z príbehu. Finále je trošku priehľadné, štylistika občas školácka, ale konečný dojem je uspokojivý. Príbeh vyfabulovaný životom je uveriteľný, smutný, no dáva nádej všetkým, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Šťastie prichádza v momente, keď ho najmenej čakáme a „čas, napriek všetkému, čo nám vyvedie, milosrdne plynie a nič z toho, čo sa nám prihodí, ho nevyvedie z miery“.

Táto kniha na letné čítanie môže byť!

Lucia Kulihová