Recenzia
02.02.2007

Príbehy zo Shakespeara - Vladimír Hulpach - Sprievodcovia divadelným putovaním

Sprievodcovia divadelným putovaním

Príbehy zo Shakespeara

Vladimír Hulpach

Preklad Jozef Kot

Ilustrácie Dušan Kállay

Bratislava, Buvik 2006

Názov tejto knihy je dokonalý a presný. Neprináša hry slávneho renesančného dramatika, ani jeho verše – ale iba príbehy. Prerozprávané, neveršované. Prerozprávané kultivovane českým autorom Vladimírom Hulpachom. Aj to nie všetky (to by bola aj v takejto skrátenej podobe veľmi hrubá kniha), ale takpovediac z každého rožka troška. Zo skupiny tzv. antických hier Timona Aténskeho a Antónia a Kleopatru, z tragédií Macbetha, Kráľa Leara, Hamleta, Romea a Júliu, Othela a Richarda III., z komédií Veselé panie z Windsoru, Sen noci svätojánskej a Kupca benátskeho (tú hru Shakespeare myslel tiež ako komédiu, no hráva sa skôr ako analytická dráma). Texty preložil a zasvätený doslov napísal slovenský prekladateľ W. Shakespeara Jozef Kot, knižku pôvabne ilustroval Dušan Kállay a graficky upravil Ľubomír Krátky. Je to milá knižka...

W. Shakespeare od čias, keď sa ako autor objavil na londýnskych javiskách, budil pozornosť. A s výnimkou klasicistov ho milovali vo všetkých epochách dejín divadla. No neraz sa javil ako autor priveľmi drsný, ponárajúci sa do skutočných hĺbok ľudského vnútra i života spoločnosti. Už začiatkom 19. storočia ho upravovali, zjemňovali, zahládzali krutosť jeho obrazov. Najmä vo viktoriánskom Anglicku, dobe prudérnej a moralizujúcej, ho chceli predstaviť ako dramatika uhladeného, div nie priam salónneho. No skutočný Shakespeare sa týmto praktikám vzpínal silou svojich nemilosrdných výpovedí. A skutočným životom žil predovšetkým na javiskách, kde režiséri a herci mu dokázali vdýchnuť skutočné dimenzie jeho neskrotného záujmu o človeka ráňaného a ráňajúceho. Shakespeare bol divadelník, ktorý vytváral vnútorné priestory na režijnú i hereckú interpretáciu, a teda ani starostlivé prerozprávanie príbehov jeho hier nemôže nahradiť originálny zážitok pozorovaného a empatického čitateľa  a diváka dobrých inscenácií. Zhutnené príbehy vo verzii V. Hulpacha môžu byť len orientáciou, možno len impulzom priblížiť sa šírym a hlbokým svetom jeho sujetov. Pôsobia trochu ako rozprávky a hoci sa čítajú dobre a príjemne, Shakespeare to nie je. Našťastie kniha Príbehy zo Shakespeara sa tak ani netvári.

Je čosi príznačné, že v časoch esemesiek, internetových stručných informácií, keď hlboké umenie je na preriférii pozornosti verejnosti, aj Shakespeare sa predkladá čitateľovi akosi v kocke, ako Shakespere instant pre pobavenie a ad informandum.

–vš–