Vyhľadávanie
Anton Janitor – Vincent Kabát – Ján Magál – Pavol Škubla
Príručka hubára
Bratislava, Vydavateľstvo Príroda 2006
Príručka hubára je určená pre hubárov a pre tých, ktorí sa chcú s hubami ešte len zoznámiť. Uvedené huby rastú na celom území Slovenska, ich rozlišovanie by nám malo zaručiť, aby sme neprichádzali domov s prázdnymi košíkmi, ale aj to, aby sme ich nezaplnili hubami, ktoré by mohli poškodiť naše zdravie. Príručka poskytuje základné rady, ako a kde huby zbierať, správne ich rozoznať a zúžitkovať. V úvodnej kapitole sa dozvieme zaujímavý fakt, že „keby nebolo húb a baktérií, organická hmota by sa nerozkladala, ale hromadila a celý živý systém by po čase uhynul pre nedostatok priestoru a energie“. Takže práve vďaka hubám sa na Zemi udržiava život. Preto by sme sa k nim mali správať s láskou a úctou, chrániť ich a najmä ich kultúrne zbierať, čo znamená nekopať do nich a nerozbíjať ich palicou. Najprv by sme sa mali zoznámiť s lesom a všímať si jeho porast, aby sme náhodou nehľadali huby, ktoré tam vôbec nerastú. Huby zbierame tak, že ich opatrne pootočením vyberieme so zeme aj s hlúbikom a jamku zakryjeme lístím alebo machom. Nielen preto, aby sme nevyzradili iným zberačom naše miesta, ale chránime tým aj podhubie pred vyschnutím. Huby sa majú zbierať výlučne do košíkov, a nie do nevzdušných tašiek, aby sa nám nezaparili a následne nerozkladali, pretože potom sa stávajú nebezpečnými, a to jedmi, ktoré pritom vznikajú. Niektoré druhy húb sa rozdrvením znehodnocujú. V príručke sa dozvieme veľa praktických informácií. Napríklad, že najviac húb rastie v listnatých lesoch stredného veku, najmä v bukových a dubových, ale za priaznivých podmienok aj v hrabových a brezových, aj v ihličnatých porastoch smrekových a borovicových staršieho veku. Huby majú najradšej hlboké lesy a neznášajú vietor a prievan. Na huby sa chodí zavčas ráno, čo určite každý z nás vie, ale dôvody sú nám známe už asi menej. Ráno je totiž vzduch chladnejší, huby nie sú po noci prehriate, lepšie znášajú prepravu. Hľadanie nám neznepríjemňuje ani množstvo pavučín a mušiek ako počas dňa. Najviac húb rastie od polovice augusta do konca októbra, pretože vlahy pribúda, denné a nočné teploty sú vyrovnané, výpar z pôdy pomalý a huby sú menej červavé. A ako je to s prirovnaním „rastú ako huby po daždi“? Huby nerastú po jednorazovom daždi, ten musí byť trvalejší, až niekoľkodňový. Ak by sme sa vybrali hneď na druhý deň po daždi do lesa, vrátili by sme sa naprázdno. Les sa musí nasýtiť vlahou a aj huby potrebujú svoj čas na to, aby začali opäť rásť. Napríklad hríbovité huby potrebujú na vytvorenie dospelých plodníc 12 až 18 dní, ako aj dobrý dážď medzitým.
V publikácii nájdeme aj zaujímavé typy na spracovanie húb, možnosti ich rôznorodého zúžitkovania, ako aj rady na ich správne sušenie a skladovanie. Medzi usušené huby je vhodné dať čierne korenie a bobkový list. Usušené huby by sme mali najmenej na dvakrát po 12 hodín vložiť v otvorených fľašiach do teplej rúry, čím zabránime ich napadnutiu larvami mušiek alebo molí. Môžeme sa inšpirovať aj receptami na prípravu nálevov, octových aj sladkokyslých, a ďalšími spôsobmi naloženia a spracovania húb. Obrazovú časť príručky tvorí sto najlepších jedlých húb a desať jedovatých húb, ktoré sa niektorej opisovanej jedlej hube podobajú. Rozoznať nám ich pomôžu farebné fotografie, perokresby, ktoré upozorňujú na dôležité znaky, ktoré si treba všímať, opisy húb a ich zaužívané ľudové názvy, ktoré pomôžu pri zorientovaní sa hubárom, ktoré svoje vedomosti čerpajú z poznatkov svojich rodičov.
–mgb–
