Recenzia
31.12.2009

Sedemdesiat veľkých záhad prírody - Michael J. Benton (zost.)

Michael J. Benton (zost.)

Sedemdesiat veľkých záhad prírody

Odhaľovanie tajomstiev našej planéty

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009

Preklad Milan Thurzo

Citový vzťah môžeme získať iba k tomu, koho dôverne poznáme. Neplatí to len o medziľudských vzťahoch, ale o všetkých väzbách, ktoré si človek počas života vytvorí, či je to vzťah k domácemu zvieraťu alebo k prírode v tom najširšom zmysle. Priznajme sa, že o prírodu sa najčastejšie zaujímame akurát pri správach o počasí, aj to len preto, aby sme si vybrali vhodné oblečenie, alebo pri katastrofických správach, keď nám príroda znova pripomína, že si ju tak ľahko nepodmaníme. Práve o príčinách jej neovládateľného či vrtošivého správania sa dozviete veľa zaujímavostí z odborného hľadiska z tejto populárno-náučnej encyklopedickej knihy. Tím autorov sa pokúša v siedmich kapitolách veľmi zrozumiteľne odpovedať na otázky, ktorými sa ľudstvo zaoberá odnepamäti – ako vznikol vesmír, aký je vek našej Zeme, kde sa vzal život. Nie, neočakávajte, že tentoraz dostanete na ne definitívnu odpoveď. Napriek vedeckému pokroku a tisícročným pozorovaniam sa ľudstvo dopracovalo v mnohých pokusoch odhaliť záhady prírody len k približnému výsledku. Napríklad vek Zeme sa odhaduje na približne 4 500 miliónov rokov, alebo že Mesiac vznikol 40 až 50 miliónov rokov po vzniku slnečnej sústavy po zrážke Zeme s nejakým telesom veľkým asi ako Mars. Autori neuzatvárajú 150 rokov trvajúcu diskusiu o tom, či boli dinosaury teplokrvné, ani nevedia presne predpokladať, aké nové druhy živočíchov vzniknú. Míľovými krokmi od jednej záhady života na našej planéte k druhej vás autori prevedú pomedzi farebné fotografie a obrázky umocňujúce úžas nad stvorením sveta až k poslednej kapitole – Globálne otepľovanie a budúcnosť. Mnohé obrázky vzbudzujú prinajmenšom husiu kožu a komentáre sú ešte zarážajúcejšie, keď si uvedomíme, že hoci vznik života vieme objasniť len približne, zato jeho zánik vieme predpokladať dosť presne. Práve vytvorenie hlbšieho vzťahu človeka k prírode môžu katastrofické vízie odvrátiť a k tomu prispievajú aj podobné publikácie, ako je táto.

–báb–