Vyhľadávanie
Pohyb pokoja
Imre Oravecz: Socha odpočinku
Levoča, Modrý Peter 2007
Preklad Peter Macsovszky
Ak očakávame neobyčajné pohľady, hĺbku jednoduchosti, jednotu pohybu a pokoja, „nie oheň, tlenie“, potom sa vyplatí listovať vo výbere básní Socha odpočinku.
Maďarského básnika Imre Oravecza (1943) pre slovenského čitateľa objavil Peter Macsovszky. Prekladateľovo predsavzatie, rovnako ako pozícia a etablovanie básnika v maďarskej literatúre, nebolo jednoduché. Každý objav má svoje pravidlá aj nosné prvky, ako prekvapenie, nevídanosť, novosť, nepoznanosť, alebo, povedzme, aj dobrodružnosť. Imre Oravecza, nositeľa viacerých prestížnych a významných literárnych cien, charakterizujú v poézii spomínané pravidlá a pri svojej práci ich rešpektoval aj prekladateľ. Možno aj ony ho viedli k tomu, aby vo výbere pre slovenského čitateľa preferoval charakteristické a jednoznačné atribúty civilnej a reflexívnej poézie básnika. Ak existoval istý nevyhnutný čas, aby sa Imre Oravecz udomácnil okrem čitateľskej verejnosti aj v literárnej kritike, čo zaiste spôsobovala aj obťažnosť zaradenia jeho poézie do kontextu maďarskej literatúry, potom taký čas u slovenského čitateľa sa zdá zanedbateľný. Peter Macsovszky charakterizuje autora ako „mierumilovného pozorovateľa, prísneho reflexívneho básnika“. Materiálny svet, všetky rekvizity prostredia prechádzajú nečujne, nebadateľne do duchovnosti.
Za kľúčovú možno pokladať báseň Rybár. Pripomína prózu rozdelenú do veršov, teda príbeh videný poetickými očami, pretože staroba je biela a starcov svet sa zúžil na chodník pred domom. V jeho vnútri však rezonujú zážitky premenené na obrazy minulosti prechádzajúce plynule a nebadane do rustikálnej polohy, „patrila mu posledná slamená strecha v dedine“, v pamäti lovil ryby „chcel by ešte niečo chytiť,/ skôr než sa poberie za jazerom,/ ktoré odvodnili ešte za jeho života“.
Možno tak sa rodí socha odpočinku so súpisom želaní, so súpisom, prehľadom a sumarizáciou svojich možností ako v poslednej básni Maczovszkého výberu – Ešte. Báseň sa končí veršom „ešte sa vyplatí žiť“.
Výber nevyhnutných, jednoduchých slov, ich cieľavedomosť a úspornosť tvoria majstrovstvo Oraveczovej poézie.
Ján Milčák
