Vyhľadávanie
Čerstvé vydanie knihy Rozprávka o Snehulienke nás vyvádza z omylu, že tisíckrát spracovaný fenomén už nič nové neprinesie.
Dnes celý deň upratujem – oznámila som nedávno kamarátke v četovej konverzácii. Iste súcítila s takýmto statusom, pretože vzápätí v okienku pristál gif, kde Snehulienka, áno, tá prapôvodná v modro-žlto-červených šatách z legendárnej disneyovky, zametá lesnú chalúpku siedmich trpaslíkov. Vzápätí sa na pultoch kníhkupectiev vynorila nová kniha o Snehulienke.
Pri pohľade na ladné tanečné pohyby a krehký zasnený pohľad voľakedajšej podoby Snehulienky, vyrobenej v takmer deväťdesiat rokov starej, stále neuveriteľne presvedčivej animácii, sa v hlave zapratanej každodennosťou zapína gombík otázok o tom, ako sa dnes so Snehulienkou stotožniť.
Či ľutovať to krásne žieňa, ktoré sa toľko lopotí, alebo ho dať na piedestál, prečo je taká sympatická a v čom tkvie jej neskonalá krása, čo si počať s toľkou dobrotou, čím sú rozprávkové hrdinky nepoškvrneného submisívneho typu stále aktuálne. A ako je to vlastne s tou psychológiou upratovania?
Ilustrátorský sen
Umelecké spracovanie rozprávky o Snehulienke má tisíce podôb, funguje ako spoľahlivá inšpirácia aj ako nehynúca komodita. Zdalo by sa, že jej fenomén už dospelému človeku nič nové neprinesie. Čerstvé vydanie knihy Rozprávka o Snehulienke nás z tohto omylu vyvádza.
K tvorivému spojeniu v spomenutom titule došlo vďaka dobročinnej výzve a dostatku podporovateľov, ktorí ho pomohli financovať.
Všetko sa začalo v bratislavskej galérii TOTO! je galéria, známej skvelými ilustrátorskými výstavami. Keď sa uznávanej ilustrátorky, grafičky a maliarky Jany Kiselovej-Sitekovej opýtali na jej celoživotný ilustrátorský sen, spomenula si na české vydanie knižky o Snehulienke s ilustráciami reklamného kresliča a ilustrátora Fráňu Smateka zo štyridsiatych rokov minulého storočia.
Veľakrát ju čítala sama, neskôr aj s dcérou. Poznala ju celú naspamäť. Tú by chcela ilustrovať!
Známy námet, nový text
Knižka je citlivo koncipovaná ako čítanie pre deti a zároveň pre dospelého čitateľa, teda pre každého, kto je ochotný vykročiť do príbehu cez známy námet, nový text a nevšednú hĺbku ilustrácií. Je doplnená plagátom so životopisom ilustrátorky, vkusnou záložkou a pohľadnicou s odkazom na galériu, ktorá vydanie iniciovala a spolu s doslovom Veroniky Kolejákovej a Idy Želinskej garantuje kvalitu diela.
České verše, ktoré ilustrátorku v minulosti sprevádzali, nanovo prebásnil do slovenčiny textár, básnik a publicista Peter Uličný. Zachoval prerývaný rým, ale zvolil si iný rytmus, jednoduchý, súčasný rozprávačský štýl, oprostený od archaizmov, gramatických rýmov a idealistického akcentu.
Príbeh o spanilej dievčine, ktorej zomrela mama a ustráchaný otec ju neochránil pred druhou manželkou, poznáme všetci. Macochu o jej kráse pravdivo informuje zrkadlo, o to viac ju nevlastná dcéra dráždi svojou prítomnou nevinnosťou, preto ju macocha odvrhne a chce zničiť.
Život Snehulienky visí na vlásku, ocitne sa bez strechy nad hlavou. Našťastie ju povzbudia lesné zvery, prichýlia siedmi trpaslíci a ona sa za to stará o ich obydlie aj o nich, je milá, pracovitá, mierumilovná.
Stále však zostáva nedotknutá zlobou, dôverčivá a naivná. Pred hrozbou macochy môže pomôcť iba rozprávkové šťastie. Život jej zachráni náhoda a princ, ktorý si ju nakoniec aj vezme za ženu.
Dôkaz v zrkadle
Jana Kiselová-Siteková zvolila pre svoje ilustrácie zemité farby. Veľkolepú hru s priestorom založila na drobnokresbe, vzorovaných farebných štruktúrach, hutných plochách, minimalizujúc pritom rozmery rozprávkových postáv, ktorých identifikácia si vyžaduje nielen vôľu sústrediť sa, ale aj chuť otvoriť sa autorkinmu rukopisu.
Štýlom maľby, ktorú aplikuje výlučne na škrobené plátno, prisudzuje obrázkom snový charakter, navodzuje dojem, akoby sa výjavy priam vpíjali do príbehu, čím doň čitateľa priamo vťahuje, vraviac mu – ukáž sa, čo dokážeš vidieť.
Prvoplánová ľúbivosť v jej prístupe nemá miesto a naopak, sprítomnenie škaredosti spočíva v estetike štylizácie. Kráľovnin odraz v zrkadle je toho najlepším dôkazom.
Rozprávka o Snehulienke neúnavne otvára večnú otázku, čo je krásne. Dáva poučenie, že medzi vonkajšou a vnútornou krásou sveta leží celý náš život a bez nej by neexistoval. Poukazuje, že medzi nami stále môže vládnuť zúfalá snaha krásu kradnúť, zároveň však upozorňuje, že jej zlodejom nie je ľudské nešťastie, ale závisť, nenávisť, sebaľútosť, podlosť a zákernosť. A ako každá správna rozprávka napokon hovorí o tom, že dobro víťazí nad zlom.
Veriť rozprávkam je výzva na celý život. Ich posolstvá neraz zmetú zo stola činy a slová dospelých a nová nádej sa ťažko hľadá. Jednou takou nádejou je práve uvedená kniha. Lebo, ako hovorí sama ilustrátorka, „život sa napriek všetkému neustále zázračne obnovuje, vždy toho dobra je o niečo viac ako zla, a tak sa posúvame.”
Naši blízki a vzdialení
Knihu o Snehulienke môžeme nepochybne nazvať jedinečným počinom aj preto, lebo ponúka pridanú hodnotu vydavateľskej perspektívy.
Bolo by dobré aj logické, keby sa takto vytvoril základ novej knižnej edície a otvorila sa možnosť podobnou cestou realizovať sny ďalších ilustrátorských osobností.
Spolu s nimi by mohli prísť aj ďalšie inšpiratívne, skúsené literárne fantázie, ktoré nás presvedčia, že – ako píšu autorky doslovu – postavy z rozprávok sú všade okolo nás. Sú to naši blízki a vzdialení ľudia. A niekedy… sme to my.
