Urbánna antropológia - Východiská a perspektívy

Alexandra Bitušíková

Urbánna antropológia – Východiská a perspektívy

Banská Bystrica, Univerzita M. Bela v Banskej Bystrici, Fakulta humanitných vied 2003

Slovenská etnologička Alexandra Bitušíková približuje čitateľom vedu, ktorá sa zaoberá mestom. O svojej knihe píše: „Venujem ju mestu – spoločenstvu, v ktorom od narodenia žijem a ktoré milujem pre jeho dynamiku, anonymitu, rôznorodosť, kontrastnosť, vážnosť i bláznivosť.“ Autorka nám sprostredkúva prehľad rôznych prístupov a názorov európskych i amerických odborníkov zaoberajúcich sa mestom a správaním človeka v ňom.

Už v úvode vymedzuje autorka termíny etnografia, etnológia, sociálna a kultúrna antropológia. Odlišné prístupy k tejto disciplíne a jej odlišný vývin totiž priniesli aj nejednotnosť v používaní týchto základných pojmov. Prvá kapitola Tendencie a smery vývinu urbánnej etnológie (antropológie). Začína sa definíciou mesta a problémom s určením predmetu vedy o meste. Po vymedzení pojmu mesto nasleduje prehľad niektorých faktorov používaných pri typológii miest. Ďalšie dve časti sú exkurzom do histórie tejto vedy.

V druhej kapitole Metodika urbánneho výskumu sa dozvedáme o základných prístupoch k výskumu mesta (holistický, komparatívny a relativistický), ako aj o základných výskumných metódach. Štúdium mesta ponúka najrôznejšie témy, napríklad urbánne komunity, inštitúcie a subkultúry (čiže rôzne záujmové združenia, sekty, revoltujúce skupiny, gangy v meste) alebo mestské symboly, zvyky, obrady, životné štýly, či rôzne mestské spoločenské udalosti a podobne. Mnohé majú spoločné organizačné princípy, podľa ktorých urbánni antropológovia témy jednoduchšie spracúvajú. Týmito kategóriami – mesto ako súbor menších jednotiek, mesto ako celok, mesto a jednotky integrácie a mesto ako súčasť hierarchie „mesto-región“ – sa zaoberá tretia kapitola Ak vedci uplatnia pri výskume princíp mesta ako súboru menších jednotiek, všímajú si tzv. jednotky integrácie. „Sú to fenomény združujúce heterogénnu urbánnu populáciu a podporujúce kontakty a interakcie obyvateľov mesta.“ Priestorový charakter majú napríklad verejné miesta, ako pohostinské, reštauračné a zábavné zariadenia alebo doprava. Časový charakter majú zase spoločenské podujatia, ktoré obyvateľov mesta združujú, napríklad mestské festivaly, oslavy alebo športové podujatia. V závere sa dozvedáme o geografickom, svetovom rozsahu výskumov mesta a o amerických a európskych školách urbánnej antropológie. Ide o kľúčový prehľad a autorka mu venovala 14 strán, pričom na štyroch stranách charakterizuje slovenskú urbánnu antropológiu.

Urbánna antropológia prináša ucelený pohľad na túto vednú disciplínu. Mnohé metódy, ktoré tu Bitušíková opisuje, v praxi uplatnila jej banskobystrická kolegyňa Jolana Darulová  (na príklade Banskej Bystrice) a tieto skúsenosti zaznamenala v knihe Mesto – priestor etnologických výskumov, vydala ju Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 2002.

–pk–