Vyhľadávanie
Čo vlastne vieme o Pražskej jari a vôbec o náraste povstaní v Európe v roku 1968?
Odhliadnuc od toho, že z rôznych dôvodov vznikli ideovo polyfónne rebélie, predovšetkým mladých ľudí, študentov, ktoré na nohy zdvihli Európu. Pražskú jar vnímame cez obrazy sovietskych tankov v uliciach Prahy, krvavých chodníkov a veľkolepej obety Jana Palacha. Ale naozaj, či sme si vôbec uvedomili, že vzbura zasiahla okrem Karlovej univerzity v Prahe aj Univerzitu Komenského v Bratislave a niektoré ďalšie, vtedy československé fakulty? Kto boli títo mladí ľudia a čo očakávali ako konečný výsledok svojho boja a vzbury? Aké boli ich ideály a aké neúspechy a sklamania po sovietskej intervencii? Pravdepodobne pre nevyhnutnosť priamych a osudových odpovedí na tieto otázky vytvára Anton Balaž navrstenú sociálnu perspektívu románu, v ktorom nevystupuje jeden typický hlavný hrdina. Každá zo šiestich apostrofovaných postáv žije svoju osobnú drámu umocnenú okolnosťami, ktoré sú všetkým spoločné. Preto Baláž dielo zakldá na individuálnych (seba)poznávacích perspektívach a osobnej katarzie, pretože historický rámec nám dáva obraz, ktorý nezahŕňa jednotlivca a jeho osobnú tragédiu v kolektívnom osude a ešte menej historiograficky typizovaného hrdinu.
Vzbura vytvára zmenu v sociálnej a kultúrnej paradigme. Slovenskí študenti sa dožadujú slobody na západoeurópsky spôsob. V tej istej chvíli študenti v Belehrade formujú Červenú univerzitu Karla Marxa a požadujú viac komunizmu, zatiaľ čo študenti Sorbonny vedú bitku s políciou proti kapitalizmu. Existuje spoločný menovateľ týchto ideologicky rozptýlených hnutí? Existuje! Mladícka rebélia a túžba po spravodlivejšej spoločnosti mimo ideologického rodinkárstva. Nová „spoločenská zmluva“, ako by ju nazval Michel Foucault. Ale zatiaľ čo sa snažia hodnotovo zmeniť svet a seba v tomto svete, európska politika nemá pochopenie pre vzburu malých národov, a to ani vtedy, keď hľadajú deklaratívne hodnoty európskej spoločnosti. Preto ich necháva napospas sovietskym tankom a novej diktatúre. Kolektívny osud vyvoláva rôzne osobné tragédie, preto je to kniha o dejinách, ktoré sa neskončili, o zrade a treste, ktorý postihuje tých, čo veria v lepší a spravodlivejší svet. Román Len jedna jar je vždy aktuálnym príbehom o utrpení jednotlivca vo chvíli kolektívneho nešťastia, o malej histórii, ktorá sa utopila vo veľkej vode udalostí, ktoré zmenili svet a bezprostrednú realitu. Anton Balaž vyrozprával príbeh o vznešenosti rebélie a veľkosti viery, o láske a mladíckej naivite. O všetkom, čo robí človeka osobnosťou a bez čoho je len jednotlivcom v mori množstva historických udalostí.
Petar V. Arbutina
zo srbčiny preložila Zdenka Valentová-Belićová
