Vyhľadávanie
FEBRUÁR 1991
„Sem,“ ukázal doktor Lengyel.
„To nemyslíš vážne, doktor!“ zaskučal Krauz.
„Vážne. Dohoda bola, že si môžem vybrať.“
„Dobre, ale toto!?“
Doktor Lengyel, odborník zo súdneho lekárstva, sa zaškeril. Prikývol, a tým potvrdil svoj výber. Pred dvoma týždňami detektív Krauz a detektív Canis potrebovali pomoc. Vážnu, odbornú pomoc.
Riešili prípad beštiálnej vraždy Otílie Geroltovej a jediný, kto im v rozhodujúcej chvíli mohol pomôcť, bol doktor Lengyel. Najprv pýtal päťtisíc korún, napokon sa s detektívmi dohodol, že im pomôže aj za pivo, ale podmienkou bolo, že podnik si vyberie sám. Vybral si.
„Kristepane!“ komentoval jeho výber Canis.
Stáli pred luxusným hotelom s najlacnejšou izbou v cene policajného platu. Mesačného platu. Pochopiteľne, izba na jednu noc. O cene piva v takom podniku nemali detektívi pochybnosti.
„Dúfam, že reštaurácia je v rekonštrukcii,“ modlil sa Krauz.
Nebola v rekonštrukcii.
„Páni,“ oslovil ich čašník vo fraku. Mierne sa uklonil, ustúpil, rukou ukázal k stolu, ktorý im vybral. Sotva ich usadil, uklonil sa znova, pred každého položil jedálny lístok, znova mierny úklon. Nahol sa nad stôl, piezoelektrickým strieborným zapaľovačom zapálil sviečku v strede, zapaľovač rýchlym nacvičeným pohybom obradne schoval do vrecka. Znova sa uklonil, počkal, kým zavrú ústa, rozďavené v údive
