Vyhľadávanie
A predsa. Niekedy sa nám podarí minulosť oklamať. Niektoré veci, čo sa stali, sa akože nestali. Vieme ich vygumovať z pamäti. I keby nás mučili, nespomenieme si, ako to vlastne bolo. Naozaj si to viem predstaviť. Ležíte na drevenej prični niekde vo väzení. Každých desať minúť vás zobudí otrasný bachar. Mohol by sa volať Karol Hustý alebo Karol Brada. Vyzerá strašidelne. Má zrastené husté obočie ako tá slávna maliarka Frida Kahlo, rapavý nos, jedno oko prižmúrené, akoby sa stále niečomu čudoval a páchne ako zdochlina.
Tak ten bachar má katastrofálnu karmu. Stačí, že sa objaví vo dverách, a je vám zle. Navyše je tam nenormálny hluk. Ako keby ste si kúpili drahú dovolenku a tesne pod oknom vašej izby spustili obrovský generátor. (To tiež nikdy nepochopím, ako môžu tesne pod oknami postaviť také hučiace generátory. Keď sa na to spýtate na recepcii, tak sa všetci začnú vyhovárať na nejakého anonymného pripečeného architekta.) Môže vás poraziť. Ešte vám rafinovane svietia baterkou do očí. Ani tak si nespomeniete.
Minule som sa zobudil zo sna. To malé šteniatko, čo sme s bratom našli opustené na ulici, sa zrazu objavilo pri mojej posteli. Šťastne mi vyskakovalo na nohy a lízalo mi ruku. Ježišmária, takého krásneho Cavaliera Kinga Charlesa Spaniela som už potom nikdy nevidel! Jedno oko mal čierne a druhé biele. A v strede čela hnedý obláčik. Bol to typický trojfarebný Cavalier King Charles Spaniel.
Dali sme mu meno Leopold Prvý. Pravdaže sme ho volali len Leo. Ani neviem, kto ho viacej miloval. Ja, alebo Marek. Keď už som začal o tom rozprávať, tak akoby nás ten náš spoločný psík, o ktorého sme sa museli starať, zbližoval. Utekali sme zo školy, aby sme s ním šli von. Aby nezostal v zime dlho zavretý v našom malom dome.
Leopold Prvý nás už čakal pri dverách. Keď nás zbadal, náramne sa tešil. Ježišmária, ako sa ten vedel tešiť! Behal dokola ako divý, vyskakoval nám na nohy a olizoval ruky. Nikdy vás nikto nebude milovať tak ako váš pes. Čistejšiu lásku si naozaj neviem ani predstaviť.
Keď chcete, aby vaše deti zažili najkrajšiu lásku na svete, kúpte im psíka. A samozrejme to nemusí byť Cavalier King Charles Spaniel, čo má jedno oko biele a druhé čierne. To ma teda mrzí, že som mojim deťom takého psa nekúpil. Keď som to chcel spraviť, tak som sa odsťahoval do môjho jednoizbového bytu v Petržalke.
Predstavte si, po toľkých rokoch vás v noci zobudí váš zabudnutý psík! No možno je to tak, že i keď sa vám podarí vymazať z hlavy nejaký zážitok, na ktorý chcete zabudnúť, niečo, čo ste spravili, ale nemali ste to spraviť, napríklad že ste sa mali starať o malého psíka, a vy ste na to zabudli, alebo niečo podobné, niečo celkom zásadné, čosi nadovšetko dôležité, čo ste mali urobiť, ale vy ste to neurobili, čosi, čo mohlo zmeniť celý váš život, a vy chcete na to veľmi zabudnúť, aj si napokon myslíte, že ste to vyzmizíkovali z hlavy, avšak niekde celkom vzadu, v najvzdialenejšom mieste vášho mozgu, tá spomienka nezmazateľne existuje.
Zaiste máte i vy podobný zážitok. Myslíte si, že ho nemáte, ale ja viem, že ho máte. Môžete mi veriť, že je to tak. Je ukrytý celkom vzadu vo vašom mozgu. Je tam. Či sa vám to páči, alebo nie. Keď ste presvedčený, že ste už tú spomienku definitívne zaškrtili, že ste sa jej definitívne zbavili, že už máte pred sebou len krásnu budúcnosť, tak sa vám zrazu objaví v hlave.
Niekedy sa mi v noci zdá, že bežím po africkej savane stokilometrovou rýchlosťou ako leopard. To je neuveriteľná rýchlosť. Keď idete autom, tak je to normálne, ale keď bežíte po tej savane, máte neopísateľný pocit slobody. Vidíte pod sebou tie svoje vytrénované nohy a ste na chvíľu šťastní.
A inokedy letím nad tou nekonečnou krajinou. Keď človek letí, je ešte slobodnejší. Keď človek letí v tej výške a pod sebou vidí malé levíčatá, antilopy, zebry, leopardicu s mláďatami alebo aj tie hyeny, to sa fakt nedá opísať.
Alebo idete na bicykli s Leom. Váš Cavalier King Charles Spaniel sedí vpredu v košíku a obzerá sa okolo seba. Jedno oko má biele a druhé čierne. Spokojne pokyvuje hlavou a potom sa zrazu nakloní a oblíže vám vlhkým jazýčkom ruku. Vlastne ani neviem, prečo vám to hovorím...
