Vyhľadávanie
Vlastnou zbraňou zblízka
Kapitola 1
Loď do Európy
Peter Pišťanek
Roger Krowiak si mohol pokojne vydýchnuť. Vrah, ktorý naň dlhé hodiny trpezlivo vyčkával v prítmí lodnej kabíny, ležal teraz na dlážke kúpeľne so strelnou ranou uprostred tváre. Krowiak ho zastrelil jeho vlastnou zbraňou. Zblízka. Tak zblízka, že teraz stál sklonený nad umývadlom a mocným prúdom vody si z očí vymýval drobné úlomky vrahových zubov, rozdrvených pri výstrele. Krowiakove tónované kontaktné šošovky, ktoré jeho krotkému slovanskému pohľadu dodávali nemilosrdný výraz, ležali teraz na mramorovej doske toaletného stolíka.
Vrah sa volal Al Boddicker. S Krowiakom ho spájala dlhoročná známosť. Nie, nedalo sa to nazvať priateľstvom. Ani zaživa nemal Boddicker nijakých priateľov. Ako čerstvej mŕtvole by sa mu ich podarilo získať ešte ťažšie.
Roger Krowiak sa v myšlienkach preniesol do minulosti. Spoznali sa pri spoločnej práci. Šlo o odstránenie nepálskeho veľvyslanca na frankfurtskom letisku. Po úspešnej akcii sa dlho nevideli. Potom však Krowiak prešiel do služieb Kohonovho ovocinárskeho trustu. Medzi znepriatelenými organizáciami zavládlo nepriateľstvo. Krowiak a Boddicker sa stretli znova, tentoraz na opačných stranách. Krowiak si spomenul, že Boddicker mu vtedy veľkodušne daroval život; zasekol sa mu záver odrezanej brokovnice s tlmičom, ktorou sa mu chystal odstreliť polovicu hlavy. Na to, aby použil svoju povestnú tupú britvu, mal oblečený priveľmi nákladný oblek.
Pred svojou smrťou v lodnej kabíne sa Boddicker ozval: „Len nech to nebolí, prosím ťa...“ Ležal na zemi spútaný čašníckym sakom, ktoré pár minút predtým stiahol z tela pravému čašníkovi. Zaškrtil ho v chodbe a ukryl do kumbálu pre upratovačku. Odovzdane a rezignovane hľadel do budúcnosti. Vedel, že nemá šancu. Krowiak nemal povesť slabého pracovníka. „Spomeň si. Vtedy v Teheráne. Tá brokovnica...“ Krowiak sa musel usmiať pri Boddickerovom prosíkaní. „Uvidím, čo pre teba budem môcť urobiť,“ prisľubil mu.
Nie, Boddicker netrpel viac ako desať sekúnd. Bola to rýchla smrť, zatiaľ čo Krowiakovi prach z jeho rozdrúzganej zubnej protézy bolestivo poranil spojivky. Oči, zaliate slzami, ho štípali do zblaznenia. Chladivá voda z pozláteného kohútika však pomohla. Roger Krowiak sa vystrel, obliekol si smokingové sako, ledabolo pohodené na taburete a skúsenými pohybmi si nasadil kontaktné šošovky. Zo zrkadla naň opäť hľadeli oči profesionálneho zabíjača, studené ani ľadové guľky.
Iba Harold „Slepec“ Minsky mal chladnejší a tvrdší pohľad než Roger Krowiak. Nečudo, obe oči mal sklené. Prišiel o ne pri výbuchu nálože, ktorou bol istený kufrík plný diamantov. Ozbrojený kuriér Canettiho syndikátu ho prepravoval z Londýna do Bruselu, prebrúsiť. Vo chvíli, keď kufrík otváral Minsky, bol už kuriér mŕtvy ako peň. Preto nemal kto Minského upozorniť na dômyselné zariadenie, chrániace diamanty pred každým neodborným pokusom o otvorenie kufríka.
Minsky mal však šťastie. Pred smrťou mu kuriér nedobrovoľne vyzradil kombináciu sejfu v losangeleskej banke, ukrývajúceho kompromitujúce doklady a fotografie. To Minského zachránilo. Chirurg, kráľovsky platený Kohonovým trustom, mu z tela vytiahol nie menej ako štyridsaťosem drahokamov.# #Zrak mu však nevrátil. Minskému bolo hneď jasné, prečo taká opatera. Vedel, že jeho život je v bezpečí len kým jediný pozná číslo a kód sejfu. Keď prezradí svoje tajomstvo, je s ním amen. No Minsky nečakal, až ktosi z Kohonových ľudí skonštatuje, že je už dosť silný a zotavený na to, aby z neho mohli začať páčiť informácie. Prvý husársky kúsok, ktorý sa mu podaril už ako „Slepcovi“ Minskemu, bol jeho útek z tajného bytu, kde ho neprestajne, vo dne v noci strážili Kohonovi pištoľníci. Poslepiačky, zabandážovaný v hrubých obväzoch, fľašu s umelou výživou držiac v pravej ruke, vybehol na frekventovanú londýnsku ulicu, privolal voľný taxík a zmizol, Kohonovým zabíjačom i snoričom z Canettiho syndikátu, hliadkujúcim v zaparkovanom aute pred domom, spred nosa. I napriek vysokému výkupnému, ktoré na jeho hlavu vypísal ako Kohon, tak i Canetti, Minsky sa stratil, akoby sa pod ním prepadla zem.
O rok sa sčistajasna vrátil do branže. Najprv musel v noci vniknúť do spálne samotného Freda Frondelliho, všemocného bossa obávanej gildy dovozcov olivového oleja, zanechajúc za sebou na potemnelých chodbách newyorského penthousu mŕtvoly štrnástich po zuby ozbrojených strážcov na čele s ich šéfom, „Sviňou“ Gigolescom. „Slepec“ Minsky si nenútene sadol na peľasť postele a pred očami hystericky vreštiacej pani Frondelliovej, ktorá nič netušila o skutočnej činnosti svojho manžela, a neustálu prítomnosť po zuby ozbrojených chlapov, ponevierajúcich sa po ich byte a sprevádzajúcich ju na každom kroku, pripisovala vždy nebezpečiu, hroziacemu im zo strany výrobcov arašídového masla, sa krátko predstavil. Pani Frondelliovej prišlo zle a zamdlela pri pohľade na Minského ruky, po lakte zakrvavené krvou ich bývalých telesných strážcov. Takisto ju rušili Minského prázdne očné jamky; sklené oči mal Minsky ukryté v náprsnom vrecku košele. Všetko postavil na efekt. Zaskočený a rozospatý Frondelli si uvedomil, že slepca, ktorý bez problému oklame zložitý zaisťovací systém penthousu a holými rukami zlikviduje celú jeho ochranku, nie je len tak jednoducho možné bez rozpakov nazvať obyčajným slepcom. Bez váhania ho angažoval za dvojnásobok platu, ktorý dostával zosnulý Gigolescu. Aj tak sa mu to vyplatilo. Už len pre obsah lasangeleského sejfu, ktorý mu pomohol zlikvidovať Kohonov ovocinársky trust. Fotografie, ktoré zachytávali Kohonove orgie s troj- až päťročnými prostitútkami, a ktoré bolo možné kúpiť v každom bare a na každej benzínovej pumpe, požívajúcej Frondelliho ochranu, boli dosť silnou kávou na to, aby si od neho v budúcnosti nik nevzal ani kôrku chleba. Morálna väčšina, silne zastúpená v americkom podsvetí, mu vyhlásila bojkot a tak Kohon o niekoľko rokov nato zomrel na podchladenie v akejsi kartónovej krabici v severovýchodnom Bronxe. Kurióznou zhodou náhod bola miestom jeho posledného odpočinku krabica od chladničky.
Tak sa Minsky vrátil do branže, tentoraz ako „Slepec“ Minsky. Prekonal handicap, zavinený svojou nedobrovoľnou slepotou a stal sa rovnako obávaným zabíjačom, ako za čias, keď ešte videl. Naučil sa orientovať v priestore pomocou sluchu, čuchu a hmatu. Silou vôle a za cenu nesmierneho úsilia sa naučil strieľať z akejkoľvek zbrane prinajmenšom tak rýchlo a presne ako predtým. Vedel riadiť auto, pilotovať lietadlo i vrtuľník. Len neprirodzený pohľad dvoch sklenených očí v zjazvenej tvári pôsobil nápadne a tak sa Minsky skrýval za čierne okuliare značky Ray-Ban. Na svoj handicap však Minsky predsa len doplatil. Údajne zahynul pomaly a v nevýslovných mukách v Prahe, hlavnom meste Poľska, na dne neoploteného osemmetrového výkopu, do ktorého sa zrútil, vychádzajúc z akéhosi kníhkupectva. Ešte i po smerti vraj pevne zvieral v rukách oba diely Lugsovej knihy „Ručné palní zbraně“, na ktorú mesel predtým vystáť trojhodinovú frontu.
Na „Slepca“ Minského si spomenul Roger Krowiak, upravujúc sa pred zrkadlom. Krajina, v ktorej zomrel Minsky, bola i jeho cieľom. České mestečko Bratislava a kdesi v jeho starobylých, rozpálených a úzkych balkánskych uličkách človek, ktorý ešte netuší, že jeho životná poistka je pomaly splatná.
Pohľadom zavadil o Boddickerovo telo. Kým sa vráti z večere, mŕtvola nadobudne ten pravý stupeň posmertnej stuhlosti a nebude problémom nenápadne ju vyvliecť na promenádnu palubu a hodiť do Atlantiku. Chvíľu uvažoval, čo s vrahovou kvalitnou pištoľou, no potom si ju strčil do vrecka smokingových nohavíc. Pri vhodnej príležitosti ju tiež vrhne cez palubu. Nerád sa so zbraňami v batožine trepal cez colné kontroly. Rozhodol sa, že v bratislavskom prístave hodí do mora i svoj Police Python .45. Radšej si zbraň kúpi v najbližšom obchode po prechode colnicou. České zbrane majú všade vo svete dobrý zvuk. Bol by v tom čert, aby v zemi výrobcu nekúpil búchačku, s ktorou by mohol byť spokojný.
Roger Krowiak si narovnal motýlika a vyšiel zo svojej kajuty. Nezamieril hneď do jedálne, najprv bolo treba zbaviť sa Boddickerovej búchačky. Prešiel okolo veľkých sklených dverí, za ktorými sa ozýval cengot príborov a vykročil na člnovú palubu. Ozrutná QE 3 sa valila vpred, zanechávajúc za sebou fosforeskujúcu brázdu v antracitovočiernom mori. Hviezdy mrzli vysoko na indigovej oblohe.
Čo čaká Krowiaka v bratislavskom prístave? Čítajte nasledujúcu kapitolu!
