Vyhľadávanie
Hovorí sa, že v každom človeku sa skrýva sadista. Nemám rád slová ako každý, všetci, nikdy, navždy a im podobné, ale vo mne sa sadista skrýva určite. Rozkoš bola v tom, že sa mi ho podarilo odhaliť.
V ten deň som v knižnici dočítal nudné Freudove listy Jungovi a už som neváhal. Superlepidlo kúpite v každej drogérii, ale ja som si dal prácičku. Zohnal som si 3-Fach Wirkung s trikrát dlhším návodom na použitie, ktorý však na väčšine svojho recyklovateľného papiera obsahoval len výzvy asi vo všetkých existujúcich jazykoch (okrem nášho), že lepšie je zistiť si číslo najbližšej chirurgie už pred použitím ako nadávať na nemožnosť otvoriť telefónny zoznam spojenými rukami a sliniť ho pri pokusoch dokázať to zubami. Ďalej bol na papieri už len oznam v angličtine, že ak vám lep zasiahne oči, nemíňajte peniaze za očného lekára a volajte rovno do útulku pre príslušne vycvičeného psa.
Sneh-nesneh, šiel som na Maovi a celkom mi to šlo.
Máriu môj príchod trochu dosť prekvapil. Ale hneď som vedel, že príjemne. Asi jej napadlo, že sa s ňou chcem vyspať. O spoločnej služobnej ceste, ktorú podnikajú jej rodičia, mi v rôznych banálnych narážkach hovorila asi sedemkrát.
„Nazdar, Mária! Môžem ísť ďalej?“
Začervenala sa, ale hneď nato mi ukázala svoje krásne biele zuby.
„Ahoj, Christian! Poď ďalej! Som rada, že si prišiel.“
Ja by som na tvojom mieste nebol! Hoci: moja tvár bola najnevinnejšia z nevinných a takou aj zostala. Niežeby som bol nejaký neurotik, ale predsa len som si prípravu predstavoval trocha drásavejšiu a – jedine rozkoš, čistá rozkoš!
Trochu som ľutoval, že pre Máriu nič nemám, žiaden kvet ani nič. Ale vlastne môže byť rada, že som prišiel aspoň ja. Aby neboli zbytočné problémy, suverénne som ju pobozkal na pery. Chcel som jej dať len krátky bozk, ale ona ma hneď objala a prisala sa na mňa. Širšie otvorila ústa a vnikla mi do úst jazykom. Niečo podobné som od nej nečakal a chvíľu mi trvalo, kým som sa rozhýbal.
„Milujem ťa,“ povedala, a to ma prebralo.
„Aj ja ťa milujem! Zúfalo ťa milujem, tak, ako to hovoria v Červenej knižnici.“
Neuvedomil som si hneď, že Umberto myslel na vyznanie lásky vzdelanej žene, ale Mária, našťastie, určite nie je Ecologička ako ja.
„Musím sa vyzliecť,“ vyhŕkol som v krátkej prestávke na nadýchnutie medzi olizovaním, ktoré ma už trochu nudilo.
„Áno, vyzleč sa, prosím!“ povedala hlasom ako zo zlého pornofilmu. Musel som sa zasmiať. Mal som totiž na sebe ešte bundu a airwalky, a ona už bola neviem kde.
Začala sa mi pozdávať. Takúto som ju nepoznal, aj keď so sexuálnou vyprahnutosťou skrachovaných intelektuálok som sa stretol už neraz. Hoci som si to o nej doteraz nemyslel, aj ona zrejme bola ten typ, ktorý po dopozeraní Bergmanovho televízneho filmu prepne na Sportworld, so vzrušením sleduje zápasenie polonahých kick-boxerov a rukami pritom blúdi po tých najprekvapivejších miestach svojho tela.
Aby som sa rozhýbal, dal som si dole aj košeľu. Zostal som len v T–shirte I’M SIMPLY SK8ER. Mária zo seba medzitým zhodila blúzku a vrhla sa na mňa tak, že som stratil rovnováhu. Tentoraz som bol naozaj zúfalý, pretože som padal dozadu a hlavou narazil do železného vešiaka. Bolesť som však ani nestihol pocítiť. Zakrylo ju zdesenie – 3-Fach Wirkung v zadnom vrecku riflí!
No nespamätal som sa hneď. Kedysi hanblivé a tiché dievča menom Mária pri mne totiž kľačalo s nahou hruďou! Jednou rukou odhadzovalo tielko (podprsenku ako každé slušné dievča v jej veku ešte nenosila) a druhou mi v rozkroku rozopínala zips. Kým som stihol zareagovať, odopla mi aj kovový gombík a to, čo chcela, mala vonku.
V hlave mi z toho všetkého hučalo, pretože som nemohol uveriť, že takto sa správa panna bez akýchkoľvek skúseností. Lenže mozog hneď zapracoval – ak niekto zhliadol filmografiu všetkých dostupných porňáčov, ani nemusí mať prax.
Ruky som mal bezvládne zložené pozdĺž tela a nehýbal som sa. Mária si zložila hlavu do môjho lona a ústami našla to, po čom túžila. Samozrejme, že to bolo veľmi príjemné a ja som aj pozabudol, kvôli čomu som vlastne prišiel.
Ale keď ma zrazu tesne pred vrcholom pustila, nadvihla si sukňu a bez toho, aby si dala dole nohavičky, si na mňa sadla, prebral som sa. Lebo mať to nakoniec aj so znásilnením by sa mi veľmi neoplatilo. Krátky trhaný zvuk, ktorý vydali bývalé nohavičky. Sukňa, ktorú si vzadu rozopla a odhodila na opačnú stranu ako tielko (lepší erotický film sa bez náruživého odhadzovania šatstva nezaobíde). Výkrik bolesti a krv, ktorá sa jej objavila medzi stehnami – prebral som sa úplne. Rukami som sa vzoprel, vykĺzol z nej a hodil ju na chrbát.
„Tak dosť!“ zakričal som a jej pohľad mi povedal, že sa zľakla. Naša hra sa mi však začínala páčiť a nechcel som ju predčasne pokaziť. „Pekne pomaličky, neponáhľaj sa! Vtedy si nežnejšia...“ povedal som hlasom hrdinu-mnícha z priemernej talianskej erotickej komédie, ktorej dej je zasadený do okolia Bibione.
Aby som svojim slovám dodal vážnosť a Márii odvahu, ktorá jej doteraz naozaj nechýbala, naklonil som sa k nej. Stiahol som kedysinohavičky, ktoré mala ako posledné oblečenie ešte na sebe. Vlastne nie, nohy jej zdobili ružové ponožky s nápisom PUMA.
Stačilo, aby som sa Márie jediný raz dotkol na správnom mieste, a vrátila sa do nej predchádzajúca náruživosť. Oboma rukami mi chytila hlavu a pritlačila si ju do lona.
„No táák...“
Zatváril som sa mrzuto.
„Pomaličky, nebuď ku mne tvrdá! Máme čas, tak si ho užime celý!“
Znova sa usmiala a ja som mohol dokončiť sťahovanie bielych kúskov látky, na ktorých neboli červené len srdiečka, ale aj kvapky krvi. A keďže som ju chcel mať takú istú, aká bola pri narodení, museli ísť preč aj obe logá PUMA. Kľačal som pred ňou, chytil ju za ruky a pritiahol. Kľačali sme oproti sebe.
„Daj mi dole tielko. Prosím.“
Poslúchla ma a oboma rukami mi hladkala hruď.
„Milujem ťa,“ začala znova, „a chcem, aby si to vedel.“
„Pssst, teraz nič nehovor.“
Ukazovák som si položil na ústa. Usmiala sa. Bola nádherná. Hlavu som posunul o kúsok bližšie k nej a naše pery sa spojili. Jej ruky sa akoby samovoľne ocitli na mojich stehnách, chytil som ich a jemne odtiahol.
„Ešte nie,“ zašepkal som.
Nenahnevala sa. V tej chvíli som už vedel, že ju mám pod kontrolou.
„Si fantastický, Christian!“
„Ja viem, a budem ešte lepší – a to už veľmi skoro...“
Perami som sa dotýkal jej nosa a posúval sa vyššie. Neviem, či sa znova cítila ako v erotickom thrilleri, alebo ju to naozaj tak zobralo, ale vzdychala nehorázne.
„Zavri oči. Zatvor ich a neotváraj.“
Poslúchla ma. Pobozkal som ju na obe viečka a odtiahol hlavu.
„Máš ich zavreté? Pozerám sa, takže nepodvádzaj!“
Usmiala sa a pokývala hlavou na súhlas, akoby som jej zakázal aj hovoriť. Chvíľu som nad ňou nehybne kľačal. Potom som si stiahol levisky, ktoré už aj tak boli viac vyzlečené ako oblečené. Po chvíli som si dal dole aj slipy.
Zvuk vyzliekaného šatstva ju primäl k oliznutiu pery jazykom. Neverím, že jej to napadlo len tak. Film. Zasa film.
Vo chvíli, keď som si kvôli slávnostnej príležitosti sťahoval aj ponožky, otvorila oči. Z jej tváre sa stali jedny veľké otvorené ústa.
„Ešte chvíľočku!“
Poslušne ich znova zavrela. Nahmatal som zadné vrecko levisiek a vytiahol 3-Fach Wirkung. Kovový obal našťastie zostal neporušený. Takže džínsy som z koberca nemusel dvíhať chirurgicky a rýchle výhovorky o novom hobby a starej láske k leteckým modelom zostanú len v mojej pamäti ako memento nie vždy výnimočnej invenčnosti.
Jemne som sa dotkol Máriiných pŕs. Pridržiaval som ju a položil ju na chrbát.
„Vydržíš ešte? Už len chvíľku.“
„Áno, ale už naozaj len chvíľočku! Prosím!“
Opačným koncom vrchnáka som do špičky lepidla urobil dieru a lep sa ihneď lial von. Bolo mi jasné, že sa musím ponáhľať. Začal som pod pravou pazuchou. Keď som urobil prvých pár centimetrov, Mária vykríkla:
„Med, ach, med! Christian, si božský, líž ma! Líž ma!“
Zdesene som jej pozrel do tváre. Oči zatvorené. Jazyk sa pohyboval na všetky svetové strany... V myšlienkach musela byť poriadne ďaleko, lebo kde by som v tej chvíli zohnal med, to som netušil. Možno si myslela, že som si ho priniesol so sebou!
„Už, už to bude!“ odpovedal som na jej lízaciu výzvu. Ale hrôzostrašná predstava, že ma od nej chirurg oddeľuje skalpelom, pričom mne trhá chuťové bunky na jazyku a jej pokožku s čiernymi kučeravými chĺpkami, ma prinútila konať rýchlejšie.
Jediným šmahom som urobil dlhú priesvitnú čiaru od pazuchy až k lonu a hneď to zopakoval súmerne na druhej strane. Na 3-Fach Wirkung to predsa musí stačiť!
Chytil som Máriu za obe ruky a pritlačil ich na lepkavú čiaru („držte päť sekúnd“). Jeden. Dva. Pozrel som sa jej do očí. Tri. Boli otvorené. Štyri. Výkrik. Našťastie päť sekúnd je horná hranica a 3-Fach Wirkung je prosto 3-Fach Wirkung.
Prudké zhoršovanie situácie som predvídal. Zatiaľ čo mi v hornej polovici chromé telo koplo ešte bezchybnými (a depilovanými, ako som až teraz zbadal) nohami do rozkroku, na pravú stranu stehna som už stačil spraviť novú, aj keď o poznanie kratšiu čiaru. Stehnami som Máriu obkročil a celou silou tlačil nohy k sebe.
V odratúvaní sekúnd som bol už pred prvou prerušený opätovným úderom medzi nohy, tentoraz spojenými kolenami. Zatmelo sa mi pred očami a prepadol som dopredu. Hlavou som narazil do Máriiných zubov a spadol na bok. Zdvihol som zrak k nohám a už som v hlave koncipoval ďakovný list výrobcovi – stačí necelá sekunda!
V tej chvíli som už bol víťazom a šlo len o to, urobiť rozkoš čo najdlhšou. Stačila jediná kvapôčka na ľavý členok a bolestivé kopanie lýtkami sa presunulo do šedivej minulosti.
