Vyhľadávanie
Volanie
Toto je volanie
všetkým staniciam
Ak niekto náhodou
počuje tento záznam
letím absolútne
čiernou tmou
bez pojmu o smere
priestore
a čase
Volám všetky stanice
Letím nekonečnou samotou
a som smrteľnosťou
premenenou na slová
Neviem už
kde sa táto misia začala
a čo je jej cieľom
ale pamätám si moje meno
volám sa báseň
Horný a dolný vták
Bude to znieť ako príbeh večného nachádzania
Z vrcholu stromu hľadí pokojný
božský vták
Na spodných vetvách nepokojne poskakuje podobný
Ochutnáva dobré a nechutné bobuľky
Po istom čase vyskočí vyššie
Halúzku po halúzke sa postupne blíži
k hornému vtákovi
Keď sa konečne dostane až k nemu
na vrchole stromu je iba jeden vták
Ty povieš
že je to predstava
božského vtáka
ktorý je v každom človeku od začiatku
všetko vidí s nadhľadom
a my sa k nemu limitne blížime
Ja dodám
že vertikálne smerovanie dáva zmysel bolesti
sklamaniu
a námahe
Odpovieš
že sa ti páči možnosť splynutia
s projekciou niečoho dobrého
Nikto nespomenie
obvinenie zo sentimentu
z naivity
a z odpísania dvoch riadkov upanišády
v ktorej je to inak
To všetko sa môže stať
Ak zazvoní tá časť teba
a otvorí tá časť mňa
Ručný papier
Kde nájdem človeka, ktorý zabudol slová,
aby som sa s ním mohol porozprávať?
Čuang-c’
Slová tu sú aj nie sú
tak ako aj my
Sme tu a zároveň tu nie sme
Slová nenapísané sú iné
ako slová nevyslovené
Už dlho som necítil
také šťastie a bohatstvo
ako dnes
keď som po hodinách sedenia
nechal ručný papier
celkom prázdny
Iba moja tvár túžila cítiť dážď
alebo lúče slnka
medzi vecami
ktoré musia umrieť
aby zmenili svoje miesto
Vtáčím perom
Škoda
že už nepíšu básne vtáčím perom
Možno by v nich bolo viac vetra
ktorý ako súmrak letí za obzor
a potom sa iba tak vráti späť
ako čosi z diaľok
z výšok
a z hĺbok vecí
na ktoré niet slov
Čosi
čo ľahko a presne
dosadne na vodu
a spojí sa s piesňou
v ktorej práve putuje more
Keby slová prešli vtáčím perom
možno by do nich z oblohy vošlo
niečo vzácne
čo nespochybní ani človek
Odchádzanie
Ešte aj v Kjóte
počujúc kukučkin plač
túžim po Kjóte
Macuo Bašó
Ospalý kocúr
ako jesenný večer
vyskočil na moje kolená
a ušľapáva čosi hlboko vo mne
Som si takmer istý
že zdieľa môj smútok
za snívaním o tom
čo mám
Možno ani on by nechcel ostať
na povrchu mladý
aby sa vyhol starnutiu dovnútra
vo chvíli
keď sa všetko deje samé od seba
vo svete
kde pomalé odchádzanie
smeruje do hĺbky
Lilith
Hoci to nemám ako povedať
ani napísať
tieto slová sú pre teba Adam
Asi je to už jedno
ale nezmizla som odrazu
Najprv som sa stala nehmotnou
po častiach
ktorých si sa dotkol naposledy
Keď si putoval prstom od šije cez vlasy
stredom čela
po nose až k ústam
k odtlačku na pere
a po brade dolu krkom
moja hlava prestala čokoľvek vážiť
Keď si sa prstami prešiel
od stredov chodidiel
až k trupu
ostali nehmotné moje nohy
Keď si sa posledný raz zavinul do mojich rúk
začali sa vznášať bez váhy ako krídla
Zvyšok tela ostal nehmotný
keď si ho ako sochár
modelujúci skutočnosť
na hrane možného
dlaňami dokončil naposledy
Nakoniec si mi znehmotnil prsia
oboma putujúcimi palcami
vtlačenými do tela
ktoré odvtedy nebolo telom
Chvíľu som bola nehmotná
no potom začal miznúť aj môj obraz
Na ktorú časť si sa viac nepozrel
tá zmizla úplne
Najprv zmizli moje oči
potom vlasy pery tvár telo ruky
a nakoniec aj nohy
Ešte chvíľu som bola v tvoje hlave
no už nie som ani v tam
Teraz neexistujem
Skúsenosť
Tieto slová sa práve stali
Vošli do života
niekoho iného
Čakali v pasci na vnímanie
ktoré nevie
čo hľadá
a nájde niečo iné
Zrkadlové neuróny
sú zodpovedné za empatiu
ale súčasťou empatie
je aj pochybnosť
Na otázku čo je najcennejšie
označí Majster Sozan
hlavu mŕtvej mačky
pretože nikto nevie určiť jej hodnotu
Pravdou je
že nemožno určiť hodnotu ničoho
Desiati starí ľudia
označení v obrazoch čiernobieleho sveta
ako stromy na vyťatie
považujú za najdôležitejšie
zdravie pokoj smútok radosť veselosť prácu deti
a lásku
Nikto z nich nepovie
že zmyslom je skúsenosť
z každého zastaveného
alebo pohybujúceho sa okamihu
Ako keď sa zotmie
a zdá sa
že svetlo zmizlo
ale ono nezmizne
Navždy ostane vo veciach
do ktorých vošlo
