Vyhľadávanie
Na vlak do Štiavnice ma boli odprevadiť moji dvaja synovia, neter a mama.
Môj starší syn- blázon do vlakov, mal na sebe celý čas výpravcovskú čiapku.
Keď vlak opustil martinskú stanicu, okamžite som od únavy zadriemala.
V Turčianskych Tepliciach som otvorila knihu od Eleny Ferrante Dny opuštění a ponorila sa do čítania.
Cieľ rezidencie bol jediný- načerpať nové sily a dokončiť scenár. Nevariť, nestarať sa, veľa spať, cvičiť a usporiadať si myšlienky.
Štiavnica bola už pri príchode ponorená do hmly.
Apartmán s posteľou, kuchyňou, kúpelňou a pracovným štúdiom bol pre mňa ako zázrak! Posledné týždne sa mi zliali do jedného veľkého balvanu, ktorý vytrvalo tlačím pred sebou bez perspektívy konca. Deti nechodia do škôlky, celé dni sa hráme na bagristov, tankistov, sprievodcov, výpravcov, policajtov a zlodejov.
Zahmlená Štiavnica so zavretými obchodmi a orúškovanými ľuďmi mi pripadala ako rozžiarené kúpeľné mesto.
Možno preto som pri príchode ľahla do postele a okamžite zaspala. Deti mi nechýbali.
Chýbala som jedine ja sebe.
Myšlienky a nové plány postupne prichádzali ďalšie dni počas sedenia v tichej pracovni, kde boli v policiach knihy od všetkých významných slovenských spisovateľov. Niektorým miestam sa hovorí, že sú „ vymodlené“...aj toto iste bolo, lebo som za dva dni stihla napísať scenár na animovaný krátky seriál, ktorý by som za normálnych okolností doma písala cez týždeň.
Dni ubiehali potichu a sústredene.
Chcela som si pofotiť Štiavnicu na jeseň, ale koruna sekvojovca mamutieho v botanickej záhrade strácala v hmle a ani iné pamiatky mi Štiavnica za celých päť dní neukázala.
Keď som sa konečne štvrtý deň, napojila na seba, dostavili sa takmer okamžite výčitky svedomia, že nie som s deťmi. Z telefonátu s mamou som pochopila, že deťom chýbam. Naznačila, že starší syn chrápe a bude mu treba vybrať nosné mandle, lebo sa to nedá počúvať. Mladší syn zase ťažko zaspával a mama pri ňom musela ležať až do pol jedenástej. Praktické problémy prevalcovali moju myseľ.
Štiavnica bola plná turistov a konečne hmla ustúpila a mne začali znovu chýbať deti.
Cestou domov mi volala mama, že mladší syn si rozsekol obočie a má tam tri štichy. Práve idú z pohotovosti.
V knihe od Ferrante som si podčiarkla vetu:
„Celistvost jistých věcí občas zajišťují nepříjemné detaily, které ji na první pohled narušují.“
