„V mojich knižkách, tak sa mi zdá, nedoznieva ani nadrealizmus, nie sú ani ohlasom existencionalizmu. Všetky izmy, koľko sme ich zažili, potešovali mi dušu formálnymi vynálezmi, pôvabnou i provokatívnou žihadlovosťou. P. Valéry bol pre mňa absolútnou poéziou. Avantgarda nadľahčovala mi tragickú životnú skúsenosť, bola mi duševnou hygienou svojou formálnou vynaliezavosťou, vše hravosťou a svojím úsilím po jasnom a nesentimentálnom výraze... Životné osudy Pavla Horova, Pavla Bunčáka, moje sú vlastne tie isté ako Alberta Camusa.“
