Esej Semiotický ostrov je o nedorozumení. O diskomunikácii v slovenskej literatúre. O jej exaktných príčinách. Semiotický ostrov, to je metafora o slovenskej komunikačnej izolácii. Vzájomnej vo vnútri a spoločnej navonok. Nezvládnutý dialóg je vždy monológom. Spoločným trápnym monológom nemých a hluchých diskutérov. Analytická metóda semiotickej mriežky, ktorú v Semiotickom ostrove prezentujem, by však mohla byť užitočná pri exaktnom poznávaní hodnotovej, ideovej komunikácie v akejkoľvek oblasti. Hoci v politológii. Napríklad pri skúmaní, čo sa naozaj sleduje tou či inou kontraverziou či polemikou. V jazyku je vždy všetko, všetko sa vysloví – skutočný obsah výpovede býva však často ukrytý v hlbších súvislostiach logiky textu. Víla Demagógia preto často tancuje v suteréne jazyka.
Nikdy som nerátal, že to budem mať ja, alebo moje knihy na Slovensku ľahké. Určité veci treba povedať. Musia byť vyslovené. Sloboda slova je aj v tom, ak nie predovšetkým v tom, že vypovedané literárne slovo si na svoju chvíľu jednoducho počká. Napriek podlostiam paholkov chudokrvných ideológií. Tých je dnes u nás tuším viac ako v rokoch totality. Daň Pluralite? No ťaží z nej aj Fáma...
