Peter Valček sa ako literárny historik čoskoro preorientoval z beletrie na literatúru faktu. Keďže písanie ostáva pre neho tvorivosťou, nie iba úmornou robotou so slovom, môžeme ho zaradiť medzi jeho literárnymi vrstovníkmi (či skôr vyčleniť?) k nepočetnej skupine esejistov. V Kristových rokoch debutoval novelami Levy benátske /Líška na sklonku leta (1987); o dva roky nato vydal román Európska groteska, ale už pred cestopisnou novelou Savojský kríž (1998) publikoval literárnohistorickú monografiu Semiotický ostrov (1996). V monografii Osudy eseje s podtitulom Pôvod a médium esejistickej formy (1999) už naplno zaznela jeho vlastná esejistická struna. Kniha esejí Čas kentaurov, ako naznačuje už názov, je opäť osobitým putovaním spisovateľa v labyrinte času. (...) Príťažlivá na Čase kentaurov je autorova schopnosť sprostredkovať esejisticky prístupným jazykom vzdialené veky a časy práve cez mýty, báje, rozprávky či povesti, na ktorých vyrastali všetky čitateľské generácie. Pripomína nám čarovnú schopnosť slova sprostredkovať priam hmatateľné dotyky so stratenými svetmi a zakliatymi hrdinami.
Dušan Mikolaj
