Napísal viac ako dvadsať divadelných hier, z ktorých sa viaceré dočkali významných ocenení. Hra Katarína z roku 1995 získala prvé miesto počas udeľovania Cien Alfreda Radoka v roku 1996. Cenu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Za tvorivý čin roka dostal za inscenáciu Zátišie s matkou (1996, BáPoDi Bánovce nad bebravou). Tohto istého ocenenia sa dočkal aj v roku 1999 za réžiu inscenácie Hájnikova žena zabíjala (1999, V.S.O.P Hviezdoslav Dolný Kubín, dramaturgia Karol Horváth). V roku 2011 s priaznivým ohlasom kritiky prezentoval inscenáciu Klietka z červeného zlata na festivale Fringe Edinburgh (2010, Theatre La Mamma New York). Inscenácia jeho hry Jurgova Hana bola ocenená na festivale New drama 2007 (Kaplnka VŠMU Bratislava, réžia Alena Lelková). Jeho autorská inscenácia Tichý dom sa hrala pred vypredaným hľadiskom 11 sezón (2005, Divadlo Astorka Korzo ´90 Bratislava). Prvé miesto s divadelnou hrou Uschni láska moja obsadil v súťaži Dráma 2000. Medzi ďalšie divadelné hry patria napríklad: Svety za dedinou (1999), Villa Lola (2000), Sota (2001), Valašské remazúry (2001), Žltá, žltá ľalia (2003) a Lemberg (2017). Viaceré jeho dramatické texty boli preložené do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny, maďarčiny, poľštiny, ukrajinčiny, srbčiny a ďalších jazykov a inscenované v zahraničí.
Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Allegro barbaro (2002), po ktorej nasledovali ďalšie prozaické knihy Zlodeji (2005) a Perokresba (2006, vo finálovej desiatke Anasoft litera), monodráma Villa Lola (2004), romány Zu (2011, vo finálovej desiatke Anasoft litera) , Naivné modlitby (2013), Nedeľné šachy s Tisom (2016, vo finálovej desiatke Anasoft litera), vo finále ceny René, Cena Jána Johanidesa. V roku 2007 mu knižne vyšla zbierka piatich drám pod názvom Hry. Naposledy mu vyšiel historický dokuromán Posledná k. & k. barónka (2019, Cena čitateľov Anasoft litera).
Tri knihy zatiaľ venoval aj deťom. Pod pseudonymom Hana Naglik napísal a ilustroval knihy Ester a Albatros (2004), Ester a Turáci (2012) a Mikuláš, Ježiško a iné patálie (2018).
