Vyrovnávanie sa so zodpovednosťou

Zygar nie je slovenskému čitateľovi neznámy. Vydavateľstvo Absynt vydalo už dve jeho knihy (Všetci mocní Kremľa a Impérium musí zomrieť). V najnovšej knihe do istej miery predstavuje dobré aj zlé aspekty svojich dvoch predchádzajúcich diel. Kniha je rozdelená na dve základné časti. Prvá sa venuje dejinám vzájomných vzťahov Ruska a Ukrajiny, resp. ukrajinského územia. Druhá sa zaoberá modernými ukrajinskými dejinami, pričom podčiarkuje vplyv Ruska na vývoj u nášho východného suseda v posledných desaťročiach.

Náročný cieľ

V prvej časti si Zygar vytýčil veľmi náročný cieľ – predstaviť a vysvetliť čitateľovi doslova na niekoľkých stranách udalosti, ktoré považuje za kľúčové pre ukrajinsko-ruské vzťahy v súčasnosti. Autor správne upozorňuje, že nie všetky tieto udalosti mali hneď veľký význam, ale neskôr im ho pridali propagandistické aktivity Ruska, a to bez ohľadu na to, či išlo o cárske, boľševické alebo súčasné Rusko. Bohužiaľ, náročný cieľ sa Zygarovi nepodarilo naplniť – jeho exkurzy do dejín sú pomerne povrchné. Vzhľadom na rozsah strán, ktoré venoval pre ukrajinské dejiny takým významným udalostiam, akou je napríklad holodomor, sa to ani nemohlo skončiť inak. Nechcem tvrdiť, že prvá časť knihy neprinesie čitateľovi žiaden úžitok, ale vzhľadom na to, koľko kníh o ukrajinských dejinách vyšlo v posledných rokoch na slovenskom, resp. českom trhu, Zygar neprináša nič závratné. Podobne ako v knihe Impérium musí zomrieť je autor pomerne často kritický aj voči historikom. Tu si vzhľadom na moju profesiu priznám určitý konflikt záujmov, dovolím si však povedať, že nie každý historik píše podľa propagandistických či „národných“ požiadaviek. Práve výsledky dlhotrvajúceho výskumu, ktoré korigujú mnohé nepresnosti z minulosti a používa ich vo svojej práci aj samotný Zygar, sú výsledkom poctivej práce historikov a historičiek. Tvrdenia o tzv. „tradičnej historiografii“ bez bližšieho vysvetlenia poukazujú skôr na negatívnu osobnú skúsenosť autora než na reálny stav historiografie zaoberajúcej sa dejinami Ruska či Ukrajiny.

S humorom na diktátorov

Druhá časť knihy, v ktorej sa Zygar zaoberá poslednými niekoľkými desaťročiami rusko- ukrajinských vzťahov, je výborná. Vidieť, že práve toto je téma, v ktorej sa Zygar právom cíti doma. Podobne ako prvú časť ju tvorí sedem kapitol, autor ich prepája s prvou časťou a venuje ich jednotlivým témam. Napriek tomu, že snaha prepojiť názvy kapitol medzi sebou je značne násilná, text sa číta dobre a samotný rozsah jednoznačne ukazuje, že autor sa v súčasných vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou rozhodne vyzná. Čitateľ sa dočíta podrobnosti o posledných momentoch Sovietskeho zväzu, ale aj tom, ako sa kreovala moderná Ukrajina a akú úlohu v tom zohrali Spojené štáty americké. Vzhľadom na blížiace sa americké voľby je zaujímavé sledovať, ako zahraničnú politiku USA vo vzťahu voči Ukrajine a de facto voči celej východnej Európe ovplyvnila výmena v Bielom dome po víťazstve Billa Clintona v prezidentských voľbách. Zygar sa zaoberá nielen politikou veľmocí, ale aj vývojom vnútornej politiky Ukrajiny a rozhodne sa netvári, že by všetky udalosti posledných desaťročí boli bezproblémové. Poukazuje však aj na neustály politický tlak zo strany Moskvy a na vplyv jednotlivcov, buď politikov, alebo oligarchov, na ukrajinskú politickú kultúru. Sleduje, ako sa pre vnútorné rozbroje podarilo Viktorovi Janukovyčovi poraziť Oranžovú revolúciu, ale aj to, ako sa Ukrajina čoraz väčšmi posúvala smerom k Západu. Zygar zároveň zobrazuje, ako sa voči tomuto posunu ukrajinského obyvateľstva a elít stavali ruskí predstavitelia na čele s Vladimírom Putinom. Venuje sa nielen okolnostiam útoku na Krym v roku 2014, ale aj tomu, ako je možné, že z úspešného komika sa stal prezident. Práve posledná kapitola o Volodymyrovi Zelenskom predstavuje pomyselný vrchol Zygarovej knihy. Na Zelenského ceste k prezidentskému úradu vidieť, do akej miery dokáže vtip a humor zasiahnuť komplexy diktátorov, ale aj to, aké boli limity ukrajinských politických kampaní.

Zygarova Vojna a trest predstavuje napriek môjmu kritickému pohľadu na prvú časť knihy zaujímavý prínos k ďalším knihám, ktoré sa týkajú rusko-ukrajinských vzťahov. Ak máte isté znalosti o ukrajinských dejinách, prvú časť knihy môžete pokojne vynechať, ale druhú časť knihy si určite užijete. Ak však chcete získať aspoň základný prehľad o dejinách nášho východného suseda s dôrazom na udalosti posledných desaťročí, Zygarova novinka je na to priam stvorená.

Martin Posch (1992)

Vyštudoval históriu na FiF UK v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe a na Kingston University v Londýne. Pôsobí v Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, kde participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií, publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.