Brutálne vraždy pod Zoborom

  • Recenzované dielo

    Nenávisť
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/12
  • Autor recenzie

    Jakub Pokorný
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Snaha inšpirovať sa v severských detektívkach je u slovenských autorov čoraz zreteľnejšia. Detektívny román Nenávisť je ďalším stelesnením takejto inšpirácie. Hlavná príbehová rovina sa rozdeľuje na päť väčších častí, ktoré ústia do krátkych kapitol, väčšinou na jednu, maximálne dve strany. Vraždy sa tu objavujú bez dôkladnejších opisov, ale sú o to brutálnejšie – a azda aj nadnesenejšie. Obeťami sú vedci, ktorých niečo spája. Tajomné spoločenstvo, siahajúce až do obdobia druhej svetovej vojny a satelitného štátu nacistického Nemecka. Samotný dej sa odohráva v roku 2005, narážame tu preto zároveň na slovenské koruny, kontroly pri prechode cez štátne hranice, absenciu Facebooku a múdrych telefónov. Všetky tieto atribúty autor využil ako prostredie pre detektívnu prácu hlavného vyšetrovateľa a zároveň protagonistu Leonarda Legana.

    Vydávame sa spolu s ním na exkurz do všemožných zákutí Nitry a jej okolia. Navštívime staré nemecké bunkre, ale aj najluxusnejšie vily. V nich sa nachádzajú staré fotografie, obrazy – možné stopy –, ale pre čitateľa aj možnosť zapojiť vlastnú predstavivosť. Objavovanie tajov je rozhodne zaujímavou súčasťou knihy. Na druhú stranu, bohužiaľ, nie je dostatočne využité vzhľadom na rovinu príbehu, ani pre jeho vlastný zmysel.

    Dej je nápaditý, ale málo členitý. Na scéne sa objavuje príliš veľa obetí, tie ale zapadajú do autorskej mozaiky, ktorú si Juraj Thal pripravil. Práca kriminalistov je príliš pomalá. Za odhalením toho, kto za všetkým stojí, je skôr náhoda ako svedomitosť a poctivá práca. Ak má ísť o skrytú kritiku reálnej policajnej práce na Slovensku, ide o zaujímavú a nápaditú myšlienku autora, v opačnom prípade však tento prvok pôsobí ako zlyhanie pri spracovaní dejového oblúka.

    Spisovateľ má rovnako problém s opismi, ktoré sú plné klišé a fráz. Namiesto reálneho pohľadu prinášajú pochybnosti. Navodenie atmosféry neprichádza, a prostredie tak pôsobí akosi silene. Pritom autor vie veľmi dobre spracovať konverzáciu, alebo jednotlivé situácie, na ktoré si vyčlenil viac času. Napríklad samotný záver v úkryte je bez jedinej chybičky a pôsobí živo. Vykreslenie postáv z pohľadu ich činov je správne a nerušivé – naopak, pokus pozrieť sa do ich minulosti skrz jednu či dve vety pôsobí ako iritujúci element.

    Najhoršie zvládnuté je konanie hlavného hrdinu. V istej konkrétnej situácii je priveľmi nereálne. Najmä s prihliadnutím na vykreslenie jeho charakteru. Svoju prácu zvykne Leonard Legan konať dôsledne, ale neobetuje sa kvôli nej. To, čo sa tu udeje, je dôležité iba pre zlom, ktorý sa dal zvládnuť aj rozumnejšie. Niekto s takýmito charakterovými vlastnosťami by určite neporušil vnútorné predpisy a neriskoval život a svoju pohodlnosť.

    V Nenávisti poteší prítomnosť čiastkového obrazu politicko-sociálnej situácie vo svete a na Slovensku. Kritika bývalých totalitných režimov, alebo aj obdobia kapitalizmu. Každá doba prináša svoje problémy, tie však nakoniec spôsobujú najmä ľudia. Hlavná dejová línia využíva práve tieto problémy, na báze ktorých vlastne koná samotný antagonista.

    Juraj Thal vytvoril pútavý príbeh vedúci čitateľa s ľahkosťou až k záveru. Je tu však priestor aj na sebareflexiu čitateľa, možnosť vstúpiť si do svedomia. Najdôležitejšie atribúty teda autor zvládol. Spracovanie samotného vyšetrovania a najmä jeho triviálnosť je už iná otázka.
     
    Jakub Pokorný