Krv - Rudolf Sloboda - O slobode a ideológii

O slobode a ideológii

  • Recenzované dielo

    Krv
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2009/26
  • Autor recenzie

    Peter Michalík
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    O slobode a ideológii

    Rudolf Sloboda: Krv, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009

      Reedícia Slobodovej Krvi (1991) je zaiste literárnou udalosťou. Román vyšiel nedlho po páde totalitného režimu a patrí medzi posledné texty devínskonovoveského spisovateľa.

      Kto sa už niekedy stretol so Slobodovým dielom, ten sa prirodzene nechopí Krvi v očakávaní silného, precízne vystavaného príbehu. Aj Krv je zápiskom každodenného prežívania hlavnej postavy, sledu životných zastavení, no najmä ich svojských reflexií. Gazda, starnúci hrdina a tiež rozprávač knihy, premieňa žité reálie s odkazmi k dejinám, spoločenským a prírodným vedám, či biblickým žalmom na členitý literárny terén. Zvláštne čaro Slobodovho spisovateľstva spočíva práve v literárnom zachytení sveta, v ktorom sa všeľudské, metafyzické problémy odkrývajú na pozadí mikrokozmu malej pohraničnej obce (resp. mestskej časti).

      V románe dominujú okrem tradičných variácií medziľudských vzťahov, smrti, životných závislostí a náboženstva najmä úvahy spojené so zmenou politického režimu. Analytické oko hrdinu-rozprávača hľadí zo svojho príbytku na slovensko-rakúske pohraničie, ešte donedávna preťaté ostnatou hranicou. Vyrovnanie sa s kritickými aspektmi marxistickej doktríny, otázky udavačstva a „pošpinených rúk", no najmä vlastnej zodpovednosti za skutky vykonané v presvedčenej oddanosti ideológii, ktorá podľa nastupujúcej interpretácie dejín zlyhala, sú nosnými témami Slobodovho diela. Gazda zisťuje, že November ´89 preňho okrem spoločensko-politickej premeny znamená tiež náhly zvrat v celkovej životnej situácii. Napokon ústi do pocitov zbytočnosti a neschopnosti prispôsobiť sa novej ére. Úvahy tiež často smerujú k starobe, príznačnej ustupovaním od zainteresovaného vzťahu k svetu a oslobodením od sexuálnych túžob.

     Napriek čitateľnosti miestnych a dobových reálií, váha Slobodovho románu nespočíva v jeho historickej, takpovediac dokumentárnej vierohodnosti, ale predovšetkým v individuálnej výpovedi o zlomovom období nedávnych dejín. Zo vzťahu spisovateľovho života a jeho diela je zrejmá zásadná vec: pokiaľ dá niekto literárnu tvorbu do úzkeho vzťahu so životom, potom v ňom nemožno živú, pulzujúcu krv necítiť. A to platí nielen pre jeden z posledných opusov „Milesa Davisa slovenskej literatúry" (Peter Pišťanek)...

    Peter Michalík