Myšlienky v Bohu - Svetoslav Veigl

  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2010/19
  • Autor recenzie

    Alena Štrompová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Svetloslav Veigl: Myšlienky v Bohu

    Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2010

    S predstaviteľom Katolíckej moderny, básnikom Svetloslavom Veiglom, obdivuhodným kresťanským intelektuálom a františkánskym kňazom – pátrom Clarusom – sa pozemský svet rozlúčil presne na Popolcovú stredu, vo februári tohto roku. Zanechal po sebe veľké duchovné bohatstvo, posolstvo odkazujúce na lásku k životu spätého s Bohom a láskou k blížnemu. Nad jeho sentenciami možno uvažovať pri čítaní desiatok básnických zbierok, ktoré vyšli v rozpätí rokov 1938 – 2006, rovnako vo výberoch z celoživotnej tvorby (Nerušte túto ružu, Keď anjel v tebe spieva). Radosť zo života, neutíchajúca vďačnosť za dar viery, kňazstva a talentu, ale i znepokojenie nad materialistickým smerovaním ľudstva je dominantou aj ďalšej zbierky, tentoraz však nie básní, ale myšlienok Svetloslava Veigla. Útla knižka Myšlienky v Bohu obsahuje viac i menej rozsiahle úvahy vybrané z uverejnených článkov, osobnej korešpondencie a archívov, tiež publikovaných rozhovorov. Reflexie sú tematicky rozdelené do šiestich kapitol podľa hodnôt, nad ktorými autor rozmýšľa: duša, duchovnosť, viera, mravnosť, bolesť, utrpenie, šťastie, sloboda, umenie a poézia, život na Zemi, človek, láska, žena, domovina. V jeho slovách nachádzame láskavé usmernenia, nie morálne výkričníky pri spomienke na neduhy ľudstva, veď ako sám píše, človek sa zmocňuje sveta duchovne i hmotne a musí sa popáliť, aby spoznal prázdnotu uvoľneného plytkého života. Veiglove myšlienky sú plné lásky k človeku: „Samozrejme, že láska je len jedna, ale môžeme milovať celý svet a môžeme milovať jednotlivých ľudí.“ Obdivuje človeka ako božie stvorenie, vari i preto sú jeho slová vo veľkej miere osobné a pomáhajú nájsť v živote to krásne cez všetky bolesti a utrpenia, ktorým páter Clarus učí rozumieť. Ako sme už spomínali, nemá snahu moralizovať, čím nadčasové reflexie majú šancu osloviť i mladších čitateľov, nevyhýba sa ani otázke telesnej lásky, „...svet je taký, aké sú jeho ženy...“ Podnetnou je kapitola o umení a poézii, kde nachádzame najviac osobných vyznaní. Príslušnosť básnika ku Katolíckej moderne cítiť cez odkazy na H. Brémonda či princípy „čistej poézie.“ Prínosom útlej zbierky Myšlienky v Bohu je predovšetkým duchovné posolstvo Veiglových slov oslobodené od všetkých verzologických pravidiel či snáh o zaradenie do literárneho smeru. V týchto myšlienkach sa k nám prihovára páter Clarus, kresťanský filozof a kňaz, ktorý miloval Boha a všetko jeho stvorenie, s nekončiacou vytrvalosťou znášal bolesť a učil sa jej rozumieť, ďakoval za dary viery a poézie. „U mňa umenie i život sú, myslím, v prirodzenej harmónii – mňa viera stimuluje k básnickej tvorbe a poéziou sa viera vo mne prehlbuje, jedno prerastá do druhého.“

    Alena Štrompová

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013