Príbehy našich životov

  • Recenzované dielo

    Príbehy vášho života
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/05
  • Autor recenzie

    Samuel Kováčik
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Svet je zložité miesto. Všetko súvisí so všetkým. No dobre, nie úplne všetko s úplne všetkým, ale aj tak – svet je ako pavučina. Malá zmena, záchvev na jednom mieste, sa postupne rozrastie a zasiahne tam, kde by sme to nečakali.

    Dobrá sci-fi kniha sa pýta: „Čo ak by...?“ Ak zmeníme nejaký aspekt sveta, čo všetko sa zmení s ním? Bežne si ľudia pod sci-fi predstavia príbeh z budúcnosti. Očakávajú, že sa bude odohrávať na vesmírnej lodi či inej planéte, kde sa hrdinovia stretnú s mimozemskou civilizáciou alebo skúmajú nové technológie. Niet sa čomu čudovať – práve budúcnosť otvára priestor na mnohé „Čo ak by...?“ otázky. Možno preto prekvapí, že z poviedok v knihe Teda Chianga Príbehy vášho života takáto nie je ani jedna.

    „Čo ak by...?“ otázky sa totiž dajú pýtať rôzne. Čo ak by ľudia naozaj stavali Babylonskú vežu? Ako by to vyzeralo? Predstavte si mesto v strede púšte, z jeho stredu rastie veža, ktorá zdanlivo nikde nekončí. Okolo mesta je obrovská priehlbina, množstvo hliny muselo byť použité na výrobu tehál. Keď chcete tehlu priložiť na vrch veže, musíte ju tam vyniesť. Zo začiatku stavby to šlo rýchlo, no keď presiahla výšku niekoľkých kilometrov, začal byť každý ďalší meter problematický. Kým sa murár dostane na vrchol, trvá to mesiace, dole sa nevráti celé roky. Bude sa stavba ťahať donekonečna, alebo narazí na nebeskú klenbu? Ak áno, ako bude vyzerať zblízka? Bude sa dať preraziť? Nájdu tam Boha – ako dúfajú generácie staviteľov –, alebo niečo celkom iné?

    Čo ak by existovali golemovia tak, ako ich opisuje židovský folklór? Pokyny by dostávali vložením šému do hlavy – ako by sme ale vedeli, čo naň treba napísať? Vnímali by ľudia golemov ako nástroje, alebo ako konkurenciu? Mali by tieto bytosti slobodnú vôľu? A máme ju my?

    Čo ak by sme dokázali nevnímať ľudskú krásu? Prišli by sme o niečo, alebo by sme niečo získali? Bolo by prepojenie ľudí hlbšie, alebo povrchnejšie? Zoznamovalo by sa nám ľahšie? Čo ak by anjeli pravidelne zostupovali na zem vo forme živlov a čo ak by náš rozum dosiahol úroveň, kedy pochopí sám seba? Čo ak by sme dokázali vidieť budúcnosť rovnako jasne, ako vidíme minulosť?

    Pomerne zložité otázky na formát poviedky, no autor sa s touto výzvou úspešne popasoval. Dej nie je komplikovaný, slovami sa neplytvá. Prečítate prvé dve strany textu a je vám jasné, v akom svete sa nachádzate. Každých pár stránok posunie ďalej nielen dej, ale aj vaše porozumenie daného sveta. Keď hociktorú z poviedok dočítate, mal by nastať „Ahá!“ alebo „Hmm!“ moment a mali by ste mať chuť sa o príbehu s niekým porozprávať.

    Prečo by nás ale mali zaujímať príbehy zo svetov, ktoré neexistujú? Okrem toho, že veľa ľudom „Čo ak by?“ otázky lahodia, je tu ešte jedna vec, na ktorú netreba zabúdať: príbehy z neskutočných svetov bývajú často v skutočnosti o nás. Ako príklad použijem poviedku Príbeh tvojho života, kde nehrozí, že pokazím prekvapenie – bola sfilmovaná pod názvom Arrival (Prvý kontakt).

    Hlavnou hrdinkou je lingvistka Louise Banksová, ktorá príbeh rozpráva svojej dcére – tá, ako sa dozvieme, tragicky zomrela. Pri snahe vedkyne o pochopenie jazyka pokročilej civilizácie získa lingvistka unikátnu schopnosť – vnímať budúcnosť rovnako, ako minulosť. Príbeh nás zasiahne v tom momente, v ktorom si uvedomíme, že Louisina dcéra ešte nezomrela, dokonca sa ani nenarodila – bol to len výjav z budúcnosti. Louise to však vie, no aj tak prijme pozvanie na rande, ktoré vedie sériou udalostí k narodeniu (a aj smrti) jej dcéry.

    Dočítate a poviete si, aké nepríjemné musí byť priviesť dieťa na svet s vedomím, že raz zomrie. A zrazu si uvedomíte, že takto sa rodíme všetci. Otázka nie je či, ale kedy. Niektoré veci máme pod nosom tak dlho, že ich jednoducho prehliadame. Všimneme si ich, až keď sa na ne pozrieme z odstupu – napríklad vo svete, ktorý nie je náš, kde predsudky a skúsenosti zostávajú vonku. Pozeráme sa na seba, no tak trochu inak.

    Príbeh tvojho života – zrazu ten názov dáva celkom iný význam. Ted Chiang napísal knihu, ktorú asi najlepšie opisuje slovné spojenie dobrodružstvo myslenia. Ľahké a čítavé poviedky, ktoré nás prinútia premýšľať – o iných a o nás.
     
    Samuel Kováčik