Silná mačacia sedmička

  • Recenzované dielo

    Teta Agáta a jej mačacia sedmička
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/05
  • Autor recenzie

    Silvia Kaščáková
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Detský čitateľ má zvieracie postavy rád. Odjakživa. Teta Agáta má doma tri mačky a štyroch kocúrov, čo je dosť veľká zvieracia partia na to, aby si ju nedospelí čitatelia obľúbili. Peter Karpinský, skúsený autor literatúry pre deti, si do svojej novej prózy vybral silnú mačaciu sedmičku. Nie sú to mačky typické pre rustikálno-folklórny model slovenskej tvorby, mačky zo záhrad a z vidieka, ale ani svetové mačky T. S. Eliota, ktoré žijú bohémsky život v temných uličkách miest alebo sa túlajú po kluboch a divadlách. (Mimochodom, Eliotove mačky z knižky, ktorú napísal pre svoje krstné deti pred osemdesiatimi rokmi, sa stali inšpiráciou pre A. L. Webbera na skomponovanie svetoznámeho muzikálu Cats. V slávnej histórii Broadway ide o druhý najdlhšie uvádzaný muzikál, prvý bol Fantóm opery).

    Mačky tety Agáty sú mestské typy, žijú v panelákovom byte. Ubytovať ich v takom malom priestore až sedem trochu pripomína prípady, ktoré riešia organizácie na ochranu zvierat. Ale keďže sa s takými nájomníkmi na Slovensku stretávame, môžeme celé osadenstvo bytu označiť za reálny základ knihy, aj keď je počet zvierat už na hrane. Karpinský si práve sedem mačiek vybral veľmi funkčne, lebo ich pomenoval podľa dní v týždni, s čím zároveň súvisí aj ich pohlavie. Tri mačky sú Streda, Sobota a Nedeľa. A štyria kocúri sú Pondelok, Utorok, Štvrtok a Piatok.

    Názov dňa určuje mačkám aj ich povahu: „Sobota je úžasne veselá. Je to veľká výmyselníčka. Nikde neposedí. Stále behá po byte a premýšľa, čo by vyparatila [...] Nedeľa je straaašne lenivá. Celý deň prespí alebo presedí pri okne na podobločnici “ (s. 6). Motív týždňovej sedmičky využil Karpinský aj v inej svojej knihe Sedem dní  v pivnici (Perfekt 2011).

    Priestorovo sa mačky nedostanú ďalej ako na ulicu pred panelák, aj to len raz a iba na chvíľu. V zatvorenom byte sa odohráva všetkých devätnásť príbehov. Teta Agáta žije v byte sama, teda bez spoločnosti človeka. Ale nie je to žiadna ježibaba alebo inak záporný či problematický obyvateľ paneláka. Naopak, je veľmi milá, ochotná pomôcť, vždy v dobrej nálade, láskavá, a preto obľúbená, majú ju radi známi aj susedia. V každom príbehu sa rozohráva všednosť, ktorú vie Karpinský vyrozprávať s gráciou a s takou príťažlivosťou, že čitateľ po nej zatúži viac, ako po nevšednosti. Karpinského epika v tomto prípade nepotrebuje mystifikácie, fantastiku, žiadne špeciálne efekty, kúzla a pod. Mačky a teta Agáta iba jednoducho obývajú byt a žijú svoj život. Každý príbeh zaznamenáva vždy nejakú viac-menej bežnú situáciu z neho: Utorok zje koláč určený pre návštevu; Nedeľa si ustelie na príjemne hrejúcom laptope; Sobota ochorie; Štvrtok sa bojí blesku fotoaparátu a od strachu skočí do torty; Pondelok naháňa futbalistov cez televíznu obrazovku; Piatok bojuje s vlastným obrazom v zrkadle; Sobota porozbíja veľkonočné kraslice; Piatok a Streda čakajú malé mačiatka, atď.

    Texty majú jednoduchú dikciu, kniha je oficiálne smerovaná na čitateľov 5+ a toto určenie naozaj aj zodpovedá jej obsahovej i formálnej stránke, ale neuchyľuje sa k triviálnosti. Práve tu dokazuje Karpinský svoju autorskú úroveň, keď predkladá deťom kultivovaný, ale nie nudný text, jednoduchý, ale nie infantilný, vyskladaný z bežných situácií, ale nezvyčajne nasvietený. Texty disponujú aj istou dávkou napätia a tajomnosti. Predsa len vedia byť aj mačky občas nevyspytateľné tvory, nevieme, čo vyvedú, na čo práve myslia, ako cítia a pod. Personifikácia nemá v knihe hlavné slovo, aj keď mačky a kocúri sa u tety Agáty správajú a premýšľajú skoro ako ľudia. Zvieratá totiž nerozprávajú ľudskou rečou, občas sa vyjadria mňaukaním, niekedy presvitá z textu ich vnútorný monológ. Najviac sa o nich dozvieme z opisovaného správania a z interakcie s ostatnými mačkami a s tetou Agátou.

    Z obyčajného a priestorovo obmedzeného, všeobecne známeho, ktoré na prvé počutie azda už ani nemôže byť ničím prekvapivé, vytiahol Karpinský aj jemný humor so známkami človečiny, ktorý je výsledkom situácií a charakterovej komiky. Príbehy sú posolstvom o spolužití, sú odkazom na silu spoločenstva, tvoreného jednotlivcami so svojimi rôznymi charaktermi a vlastnosťami. Pestrosť pováh, rozdielnosť ľudská aj zvieracia vyzýva k potrebe porozumenia a k tolerancii a prináša do života život. Kľúčom k interpretácii knihy je aj vzťah človeka k zvieratám a vôbec k prírode, rozvíjanie tohto vzťahu, jeho pozitívnych stránok a poukázanie na jeho hodnotu v ľudskom živote. V spoločenstve mačiek, kocúrov a tety Agáty je síce často veľmi rušno, príbehy sa akoby píšu samé, je potrebné stále riešiť nové „problémy“, drobné zápletky, ale to všetko má oveľa väčšiu cenu ako zdanlivá bezproblémovosť či prípadná samota, osamelosť, individualizmus.

    V literatúre pre deti Karpinský už niekoľko rokov potvrdzuje svoje kvality. Knihu doplnil ilustráciami rovnako kvalitný autor, majster obrazu, Peter Uchnár.
     
    Silvia Kaščáková