Šľachta Bratislavskej stolice

  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2004/10
  • Autor recenzie

    Erika Javošová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

     

    Lexikón našej šľachty

    Pongrác D., Ragač R., Strešňák G., Tandlich T., Federmayer F.:

    Šľachta Bratislavskej stolice

    Bratislava, Agentúra Luigi 2004

      Keď roku 2000 vyšiel prvý diel Lexikónu erbov šľachty na Slovensku, zameraný na Trenčiansku stolicu, mnohí z nás boli zvedaví, či sa autorom podarí pokračovať v projekte a  sprístupniť odbornej i laickej verejnosti šľachtu ďalších stolíc z územia dnešného Slovenska. Kniha Šľachta Bratislavskej stolice – heraldicko-genealogický lexikón  dokazuje, že sa to podarilo, navyše sa rozrástol autorský kolektív: k pôvodným spoluautorom Denisovi Pongrácovi a Frederikovi Federmayerovi pribudli ešte Gábor Strešňák, Radoslav Ragač a Tomáš Tandlich. Nové dielo zachováva metodiku i štruktúru z prvého zväzku, no nepodarilo sa udržať aj zhodu vo vonkajšom dizajne, čo narúša ideu kontinuity projektu.

      Rozhodnutie zamerať sa na Bratislavskú stolicu bolo veľmi užitočné a správne, pretože ide o historicky významné a exponované územie, a tiež preto, že neexistuje žiadna staršia práca takéhoto druhu. Treba však upozorniť, že kniha sa nezaoberá rodmi, ktoré sú zaznamenané priamo v meste Bratislava, lebo autori pripravujú osobitnú publikáciu zameranú na samotné mesto.

      Kniha Šľachta Bratislavskej stolice ponúka v úvode krátky exkurz do dejín správy s dôrazom na stoličnú samosprávu Bratislavskej stolice a ďalšie informácie. Jadro knihy tvorí abecedný lexikón šľachtických rodov. Jednotlivé heslá približujú pôvod a postavenie 591 rodov, význačných príslušníkov rodu, zachytávajú majetkové pomery a väzby s inými šľachtickými rodmi. Každé heslo disponuje údajmi o rodovom erbe: opis erbu (ak je známy) a kompletné farebné, grafické vyobrazenie – prípadne len rámcový náčrt podľa čiastkových údajov. Farebnú obrazovú prílohu, zaradenú za textovou časťou, tvorí 159 vyobrazení.

      Odborníci ocenia poznámkový aparát, no žiadalo by sa obohatiť ho o register variantov mien rodov s odkazmi na základné heslo, pretože pri zvolenom – autentickom spôsobe písania mien sa môžu niektoré rody ocitnúť v úplne inej časti knihy, než by čitateľ očakával (napr. Ötves ® Eötves).

      Kniha vychádza zo súpisu šľachty Bratislavskej stolice z roku 1650, doplnenom o údaje z ďalších prameňov. Tento súpis je relatívne najkompletnejší a vznikol v prelomovom období, keď dožívala stredoveká šľachta a zároveň sa začínali presadzovať nové rody s rozhodujúcim vplyvom v regióne. Metodický prístup, vybudovaný na analýze jedného ťažiskového prameňa a zakotvený do obmedzeného časového obdobia, má síce svoje nedostatky (nezachytáva celý vývoj rodov), ale komplexný výskum na takej širokej ploche by bol nesmierne náročný a na jeho výsledky by sme museli čakať celé desaťročia. Publikácie tohto druhu sú však prepotrebné už dnes, lebo v minulosti bola táto problematika značne podceňovaná.

      Dielo je cenným edičným počinom v oblasti slovenskej heraldickej a genealogickej tvorby, užitočným pre profesionálov historických a iných vied, ako aj pre vnímavých laických čitateľov, ktorí sa zaujímajú o dejiny svojej vlasti a majú cit pre kultivované a obsažné knihy.

    Erika Javošová

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013