Veľkonočný sprievod - Richard Yates - Strach z osamelosti

Strach z osamelosti

  • Recenzované dielo

    Veľkonočný sprievod
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2011/6
  • Autor recenzie

    Peter Mráz
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010.
    Preklad Marián Pochylý

    Príbeh sestier, staršej Sáry a mladšej Emily, ktorý nám predstavuje text Richarda Yatesa, je okrem iného aj verbalizáciou otázky rodinnej determinovanosti. Matka oboch žien nenašla šťastie v manželstve, nikdy sa neusadila, striedala partnerov aj miesta svojho pobytu. Ony dve absolvovali tieto striedania spolu s ňou. Obe ovplyvnil matkin alkoholizmus, obe sa vďaka svojim skúsenostiam vymedzovali voči tradícii nájsť si manžela, mať deti a viesť vlastnú domácnosť. Kým staršia zo sestier sa napriek skúsenostiam rozhodla pre život so svojím násilníckym mužom, mladšia nedala šancu ani jednému zo svojich kultivovaných nápadníkov. Kým prvá zomrela utýraná prevažne fyzicky, druhá sa jedného dňa zobudila sama, pocitovo stará a nepríťažlivá žena umučená psychicky. Na prvý pohľad vieme obom postavám poradiť: staršia sestra sa mala rozviesť hneď, ako ju jej muž prvý raz udrel, mladšia sa mala pokúsiť dôverovať aspoň jednému z jej ctiteľov, vydať sa a žiť šťastne až do smrti. Nie je to ale také jednoduché, ako sa javí – nielen pre to, že naše aktuálne rady nedokážu zmeniť reálie textu, ktorý pred rokmi vytvoril medzičasom už zosnulý spisovateľ Richard Yates, ale aj preto, že tento svet obsahuje spleť sond do psychiky jednotlivých postáv, ktoré načrtávajú, že o naznačených možnostiach ich tvorca síce vedel, ale zámerne ich nepoužil. Zrejme nechcel napísať príbeh banálny, nemal v úmysle moralizovať. Jeho leitmotívom je strach z osamelosti, hľadanie ciest z nej, otázka miery obetí, ktoré môže žena podstúpiť, aby bola šťastná. Proces odokrývania tohto strachu, ale aj to, ako čo i len jeho vidina ničí životy strachujúcich sa, je vykreslený až mrazivo verne. Ostáva na nás, osud ktorej ženskej postavy budeme vnímať ako tragickejší. Na prvý pohľad osud Sáry, ale, ako sám text naznačil, prvá odpoveď nemusí byť aj vždy tou jedinou správnou.