Ženy rodu Esterházyovcov, zv. I.

  • Recenzované dielo

    Ženy rodu Esterházyovcov, zv. I.
  • Autor recenzie

    Etela Farkašová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Výskumné aktivity Dr. Anny Jónásovej s obdivom sledujem takmer dve desaťročia, moju pozornosť pritiahla táto bývalá knihovníčka a neúnavná organizátorka kultúrnych podujatí najmä záujmom, aký venovala ženským postavám v histórii (nielen) galantského regiónu, v ktorom žije takmer celý život, ale aj súčasným slovenským autorkám (napríklad pripravila cyklus literárnych besied Ženský hlas). Jej neuveriteľná pracovitosť a húževnatosť priniesli viaceré pozoruhodné výsledky, či už sú to personálne biografie osobností slovenskej literatúry, monografia Neufeld Samuel a jeho galantská tlačiareň, publikácia o poetke Márii Terézii Artnerovej alebo početné odborné články a štúdie venované dejinám knižnej kultúry. Najnovšie je to zaujímavá monografická práca Ženy rodu Esterházyovcov, zv. I., ktorá prináša nový, obohatený pohľad na dejiny jedného z významných rodov Rakúsko-uhorskej monarchie spätého už od 16. storočia práve s Galantou. Nóvum tohto pohľadu spočíva v rozšírení genealogicko-historického skúmania o rodový (genderový) rozmer, inak povedané, v sústredení záujmu na ženské osoby Esterházyovcov, ktoré v tradičných výskumoch ostávali neviditeľné alebo marginalizované. Obdivuhodne rozhľadená autorka sa rozhodla odstrániť takéto biele miesta a jednak sprítomniť na historickej scéne ženy – manželky, dcéry tohto rodu –, jednak narušiť ustálené stereotypy o ženách tých čias ako o pasívnych, nevzdelaných bytostiach, ktoré neparticipovali na hospodárskom či kultúrnom živote.

    Autorka zdôrazňuje zásadné posuny, ku ktorým došlo v súčasných, podobne orientovaných výskumoch, a ktoré charakterizujú aj jej prácu, je to napríklad posun od heroizácie ku kritickému prehodnocovaniu faktov, posun od komplexnosti témy k jej čiastkovým aspektom, čo v prípade jej monografie znamená posun k záujmu o ženské postavy ako súčasti skúmanej témy. Ako Anna Jónásová hovorí, jedným z hlavných impulzov pre napísanie práce bola pre ňu existencia nesmierneho množstva korešpondencie, sú to tisícky listov z pera esterházyovských žien, a to v latinčine, maďarčine, nemčine, ale aj slovenčine(!), z ktorých vybrala tie podstatné. Tieto listy jej poskytli veľa zaujímavých informácií o živote tohto šľachtického rodu, aj o mieste žien v ňom, a priam vyzývajú k ďalšiemu skúmaniu.

    Kniha je rozdelená na sedem častí, v prvej autorka približuje počiatky histórie rodu Esterházy de Galanta (ako sa sami označovali), pričom striktne dbá na rozlíšenie medzi faktami a mýtmi či legendami, uvádza aj pokusy vytvoriť „vylepšenú genealógiu“ a ako kritickú reakciu na takéto historické pokusy cituje úryvok z diela súčasného, žiaľ, už nebohého spisovateľa Pétera Esterházyho. Druhú kapitolu autorka venovala opisom rodiny, manželstva a, ako píše, „sobášnej politiky“, či „veľkej sobášnej kalkulácie“ Esterházyovcov ako cesty mužov ku kariére. Pri sledovaní vnútrorodinných vzťahov sa opiera o štatistiky zamerané na vekovú a etnickú štruktúru, tam sa dozvieme napríklad o postupnej rozrôznenosti etnickej príslušnosti manželiek (pribúdali nemecké, anglické, francúzske, slovenské...). Súčasťou kapitoly je abecedný zoznam žien, a to 149 (verifikovaných mien) manželiek a 162 dcér. Za ťažiskovú možno pokladať piatu kapitolu, v ktorej Jónásová mapuje aktivity žien, a to v oblasti hospodárskeho života, ale aj literárneho (umeleckého) a hudobného života. Zaujímavé sú správy o literárnom svete (knižnice, korešpondencia, mecenášstvo, venovania diel ženám, ale aj ich autorstvo), a takisto o svete hudby, ktorý bol azda najotvorenejším priestorom pre sebarealizáciu esterházyovských žien. Touto kapitolou sa mení zaužívaný pohľad aj na vzdelanie, kultúrne aktivity a celkové postavenie žien v rodine Esterházyovcov, vyzdvihuje sa ich väčšia sloboda, samostatnosť, aktivita. Piata časť prináša úctyhodný počet pramenných materiálov, z ktorých autorka čerpala, knihu uzatvára stručný doslov a obrazová príloha.

    Začítať sa do práce Anny Jónásovej znamená prežívať dobrodružstvo objavovania nielen nových, často prekvapujúcich informácií, ale aj dobrodružstvo nového pohľadu na ženy v kultúrnych dejinách, totiž to, čo autorka zistila v súvislosti s „esterházyčkami“, má do istej miery aj širšiu platnosť v súvislosti so šľachtickými ženami danej doby v celoeurópskom kontexte. A, ako sa dozvedáme z knihy, toto dobrodružstvo bude mať pokračovanie v druhom zväzku monografie, ktorý by mal vyjsť v tomto roku a na ktorý sa už teraz teším.
     
    Etela Farkašová